Zabudnuté šestonedelie

Autor: Jozef Marec | 13.9.2016 o 16:08 | (upravené 13.9.2016 o 16:21) Karma článku: 11,46 | Prečítané:  16983x

Keď si vyrátate dni od Štedrého večera(24.12.) po Hromnice v nasledujúcom roku( 2.2) vyjde vám číslo 40. Toľko trvalo šestonedelie Bohorodičky. Je to približne tých 6 týždňov od Narodenia Pána. Deň Hromníc svätila kedysi katolícka

liturgia ako Očisťovanie Panny Márie. Čím som starší, tým som skeptickejší k tomu, ako dnes žijeme, ako sa spreneverujeme všetkému dobrému, čo kedysi robilo život duchovne bohatším, zdravším a zaujímavejším. Vzhľadom na dlhodobé výskumy kultúrneho dedičstva našich predkov som nazbieral dostatok informácií o ich živote a aj smrti. Výskum som síce robil na Kysuciach, ale jeho závery majú všeobecnú platnosť  s nepodstatnými krajovými rozdielmi, lebo dedičstvo ktoré tu ostalo, vzniklo niekde inde v Európe a pretrvalo stáročia. A keď mám o niečom pochybnosti, načriem do studnice a porovnávam. Ako to bolo kedysi, ako je to dnes? Nachádzam však čoraz menej styčných bodov v našom divergentnom svete. Je to na samostatný blog, nechcem si vystrieľať patróny, ale nebolo to vždy len o mágii a iracionalite. V chovaní našich predkov bolo veľa empirických skúseností a veľa zdravej racionality, ku ktorej dospeli zdravým rozumom a možno aj intuitívne. Šestonedelie nebolo výnimkou.

V živote ľudí je viacero situácii, ktoré majú hlboký sociobiologický, alebo socioekonomický význam. Zvyknú sa niekedy v odbornej etnologickej, či kultúrno- antropologickej literatúre nazývať aj prechodovými. Majú symbolizovať prechod z jedného stavu zásadného významu, do druhého podobného. Patrí sem počatie, gravidita, pôrod, šestonedelie a smrť jedinca. Medzi socioekonomicko(religiózne) patria krst, svadba. Dnes už nám duchovný význam väčšinou uniká, všetko nahradil bezbrehý konzum a často rigídna a odľudštená veda, medicínsku nevynímajúc, nahradili ho rigídne spoločenské pravidlá a strach o pohodlie, či zabehané stereotypy, ktoré nás čoraz viacej vzďaľujú jedného druhému.

Lenže duchovná podstata starosvetského života bola celkom iná. Každá z týchto tzv. prechodových udalostí bola opradená rôznymi rituálmi, zvykmi a hlavne rituálnymi tabu, ktorých nedodržanie mohlo mať za následok rôzne pohromy. Iste, mnohé z nich boli pomerne bizarné a pri súčasnom stave vedenia by sme ich ťažko vysvetľovali racionálne. Naopak, mnohé boli vyslovené racionálne a múdre, čo mi potvrdila aj univerzitná medicínska veda. Ku každej udalosti ich bolo takmer neprehľadné množstvo, mnohé platné na širšom areáli, iné lokálne pozmenené. Boli aj bizarné, vyvolávajúce úsmev, tabu hraničiace s obsesiami, či paranojou. Najviac si podľa všetkého vytrpeli tehotné ženy, lebo museli nosiť v hlave množstvo príkazov. Boli to takmer všetko príklady tzv. similárnej mágie, kde istá udalosť mala mať podobný následok( napr. sa nesmela tehotná dívať do ohňa, aby dieťa nemalo na tele tzv. oheň, čiže veľké červené znamienka(naevi flammei) atď.

Šestonedelie tiež malo svoje tabu. Ale vôbec sa mi nezdali väčšinou nijako nezmyselné, naopak, bolo v nich mnoho racionálneho, z čoho by mohli profitovať rodičky aj dnes. A bol v nich podľa mňa aj kus ženskej prefíkanosti...

Pôrod viedla väčšinou pôrodná baba( babicuľa) s kurzom, častejšie bez. V prípade núdze krstná mať, dopredu vybratá, matka rodičky s pomocou manžela skrátka, kto bol poruke. Problémom totiž bývali aj metrové snehy, zaviate cesty do horských osád( vraveli sme mladým- neľihajte spolu v maji, v juňi, zľahne mlada v januare a de tam babicuľa pojde po zavejach, aľe- možete vraviť. Akurat v maju nebudu ľihať, to akurat). Krstná mať sa vyberala ešte počas gravidity a bola to pre vybranú pocta. Z vypočítavosti si aj chudobnejšie vyberali movitejšie kmotry, lebo bola nádej na bohatšie dary. Tak mali niektoré bohatšie gazdiné neraz aj sedem, osem krstniat. Odmietnuť kmotrovstvo by značilo pre rodičku veľkú potupu a pre dotyčnú odsúdenie dedinskej komunity, ktorá vedela byť riadne krutá.

Muž pri pôrode bol krajná núdza, inak baba vyhnala pred pôrodom z chalupy všetkých chlapov. Bolo to tabu, čo sa dodržiavalo striktne, s výnimkou ohrozenia života. A tvrdím, že to bolo tabu múdre. Nejaké aj u najbližších ľudí byť musí. No. Po pôrode baba dieťa umyla v prevarenej vode, prípadne sa dávali bylinky( hlavne pamajorán a tymián), zabalila do čistého suchého plátna a až potom dala rodičke. Nejaké koža na kožu, či skoré prikladanie sa netradovalo, rodička tiež mala na hornej časti tela rubáš.

Novorodenec (hlavne do krstu) a šestonedieľka boli podľa prastarých tradícií veľmi ohrození nečistými silami, ktoré mohli ako žene tak dieťaťu „ preškodiť“. Preto boli hlavne prvé týždne úzkostlivo chránení pred cudzími zrakmi. Bárs bola v domčeku iba jedna izba, i tak sa šestonedieľke zriadil tzv. kút(kut), kde bola posteľ pre rodičku, kolíska( belčov, koľebadlo, koľiska) a stolička. Dieťa zásadne spávalo v kolíske, nikdy nie cielene pri matke v posteli, iba ak zaspala pri kojení. To však bolo riziko, že by dieťa zadlavila. Celý kút bol zakrytý tzv. kútnou plachtou( kutňica, pozri obrázok zo súkromnej expozície ľudovej kultúry autora blogu). Bola to väčšinou konopná tkaná plachta rozmerov cca 2x2,5 m. Darovala ju budúca kmotra a bývala niekedy krásne vyšívaná a zdobená( obr.- kútna plachta z konopného plátna krásne vyšívaná tzv. vyrezávanou výšivkou). Z dôvodu ochrany rodičky a dieťaťa pred „preškodením“ pohľadom, či podhodením čarof, za kútnu plachtu smela iba budúca kmotra( stala sa ňou samozrejme po krste dieťaťa), matka a manžel. Inak nikto! Žiadne kamarátky, žiadne delegácie širokého príbuzenstva! Bolo to síce z iného dôvodu, ale intuitívne predkovia cítili potrebu ochrany. Nevedeli nič o imunite novorodenca o potrebe chrániť ho. Hygiena bola vtedy pomerne neznámy pojem, ruky od statku, koní, hliny či smoly sa neumývali, len sa otreli do odevu, celé roľnícke sídlo bolo priam prepchaté baktériami, ktoré však v konečnom dôsledku viac pomohli ako uškodili.

Nuž a šestonedieľka, tá bola tiež síce ohrozená infekciami, ale to oni nevedeli. Nevedeli o hojacej sa rane v maternici po odlúčení lôžka, nevedeli o množstve biologického materiálu z odlučujúcej sa sliznice maternice, ktorá tehotenstvom narástla až na 12- násobok svojho pokojového stavu( 80 g proti až 1000 g) a musela sa pekne zavinúť, zbaviť sa mohutnej sliznice a zrazenín. Volalo sa to očistky, to vedeli aj naši predkovia, poznali tú dynamiku. Vedeli že je veľmi dôležité aby sa ščiščila placenta a aby fšecek maras vyšiel von. Očisťovanie trvalo( a samozrejme trvá) cca 4-6 týždňov. Výtok- očistky menia farbu z krvavých koagúl na začiatku cez hrdzavú, žltú až po belavý hlien, ktorým očista končí. Keďže však pH zdravej pošvy je kyslé, čo zaisťuje bacil mliečneho kvasenia Lactobacillus doderleini, a očistky sú zásadité, mení sa nepriaznivo prostredia celých rodidiel a je oveľa viac náchylné na infekciu. Neviem, aký bol výskyt horúčky omladníc( hnisavý zápal popôrodnej rany maternice, ale pri domácich pôrodoch zrejme neveľký( o horúčke omladníc- sepsis puerperalis pozri aj heslo Dr. Semmelweis). No ľudia tušili, že otvorená rana je vstupom niečoho zlého do tela rodičky čoho sa báli. Ochrana bola pomerne úzkostlivá, hlavne spočiatku.

V mnohých a mnohých kultúrach však bola sama šestonedieľka rituálne nečistá a bola svojim spôsobom rituálne nebezpečná pre svoje okolie. Naši predkovia neboli žiadna výnimka. Nielen opre vlastnú ochranu ale aj pre ochranu okolia, gazdovstva, úrody a podobne – nesmela šestonedieľka v tomto čase ani len na dvor. Ku statku či na roľu už vôbec. Tabu prikazovalo, že nesmie prekročiť priemet dolného okraja strechy na zem, čiže spod strechy ani pol kroka. Prinieslo by to nešťastie, smolu, neúrodu, slabú prosperitu statku. Dokonca sa vraj mohlo stať, že ak by žena opustial dom za strechu, mohla vojsť do domu poludnica a odniesť jej dieťa a podhodiť svoje vlastné(počep) škaredé dieťa s veľkou hlavou a krivými nohami, ktoré v ľudskom svete skoro umrelo.

Aj keď sa to zdá ako povery a nezmysly, ochrana až izolácia  novorodenca a šestonedieľky od okolitého sveta mala svoj praktický význam- ochrana pred infekciou, pokoj a ochrana rodičky pred ťažkou drinou, ktorá by ju inak čakala. Keď bol krutý a bezohľadný gazda, stávalo sa, že už po týždni musela na roľu a väčšinou to zle skončilo. Hoci sa jej dávalo trochu lepšieho jedla a prvé obradné jedlo čo šestonedieľka po pôrode dostala bola slepačia polievka s mäsom. Matka mala čas na dieťa, sústredila sa na to, čo bolo treba, nerozptyľovala sa. Rituálna nečistota šestonedelia nedovolila samozrejme ani sex s mužom, čo niektorým násilníkom nebolo po chuti. Čistou sa žena stala až keď absolvovala v kostole tzv. úvod- katolícky obrad, pri ktorom ako nečistá vchádzala do kostola bočnými dverami, obišla oltár so zapálenou sviečkou, hodila dol šporkasky pár drobných na oferu( ako inak) a vyšla hlavným vchodom ako čistá a zdravá. Kým nebola po úvode, nemohla ani s dieťaťom na krst- často šla len kmotra.

Psychické rozpoloženia žien po pôrode vtedy celkom nepoznáme a bolo asi pestré. Prvosky boli na tom asi ako dnes – tešili sa a pestovali si dieťatko koľko vládali. Akurát asi netrpeli psychickými tlakmi ako dnes. Vedeli, že nie sú samé a to bola vo viacgeneračných rodinách výhoda nenahraditeľná ničím. Staré skúsené ženy- mater a kmotra boli psychologičkami, laktačnými poradkyňami aj detskými či ženskými lekármi. Avšak ženy rodili v rôznom socio- ekonomickom prostredí a celkom iné starosti mala matka po 7.,8.,9. dieťati. Je v čistom rozpore s dnešnými tvrdeniami, ktoré mimochodom neboli nikdy vedecky potvrdené, že hoci tieto ženy často ani nemali k dieťaťu pozitívny vzťah, lebo toľko detí bolo vždy na príťaž  o nejakom maznaní, hladkaní, stimulácii bradaviek a podobne nemali ani šajnu, mali takmer okamžite trvalú a dlhú laktáciu. Musím celkom seriózne povedať, že v tomto smere bolo šestonedelie v dobovom vtedajšom ponímaní pre ženu oveľa priaznivejšie ako dnes. Okolie ju nerušilo, bola obklopená skúsenými ženami, čo ju všetko raz dva naučili. Myslím si preto, aj na základe dedukcií z informácií od pamätkýň, že minimálne psychické problémy dnešných šestonedeliek nemali.

Dnes akoby sa už na dobré a užitočné zvyky celkom zabudlo. Všetky tabu padli, lebo šestonedieľkam k tomu aby mohli byť spoločensky a psychicky tým, čím sú biologicky nepraje ani rodina, ani spoločnosť, ani zdravotníctvo administratíva, skrátka nič. Neviem akým právom sa šestonedieľka berie ako úplne zdravá schopná žena, čo musí behať po úradoch, na prvú návštevu s dieťaťom k pediatrovi musí tiež, kedysi chodila detská sestra a na prvú aj lekár za rodičkou. Návštevy neberú ohľad na jej stav, 24 hodinové návštevy v pôrodniciach ju musia riadne vyčerpávať a odvádzať pozornosť od dojčenia a prvých úkonov čo ako matka robí s dieťaťom. Hneď sa na ňu niekto vrhne, aby jej vnútil dieťa na telo, hoci vyčerpanej sa jej ani nespýtajú, či jej to vyhovuje, nútia ju do rôznych aktivít, ktoré by mali urýchliť nástup laktácie. Napriek tomu, že nie je vôbec vedecky dokázané, že rôzne techniky ako koža na kožu, skoré priloženie, či klokankovanie majú nejaký vplyv na skorý nástup laktácie ( Enkin, M. et al., Efektívní péče v perinatologii, Praha GRADA 1999) určite to mnohé ženy uvítajú, no ďalším to vôbec nemusí byť príjemné, ako vyplýva z ich odpovedí. Určite to netreba zatracovať, ale rozhodne som proti tomu aby sa na šestonedieľke praktikovalo čokoľvek paušálne a rigídne bez toho, či to ona sama chce! A vôbec, zdá sa, že pred šestonedelím dnes už nikto nemá úctu. Psychické rozpoloženie žien je zrejme iné ako kedysi, hoci často z iných príčin. Kedysi to bola hlavne ekonomická otázka – či bude dieťa ako chovať, či už 6-ročné nepôjde do služby. Dnes mi to príde, že napriek množstvu ľudí, ktoré sa okolo novorodičiek furt motajú( ba aj priživujú) cítia sa mnohé veľmi osamelo. Lebo ich okolie zaujíma všetko možné len nie stav matky( prípadne dieťaťa). Pod obrovským a nezmyselným tlakom rôznych občianskych združení, mimovládiek, či webových portálov, ktoré sa snažia urobiť za každú cenu z nich dojky s tromi litrami produkcie denne( prepáčte ten expresívny výraz) trpia mamičky komplexami, strachom zo zlyhania, akoby nestačilo, že ten strach a komplexy prídu niekedy aj samy. Zviedol som zopár slovných prestreliek v predošlých blogoch s niektorými „bojovníčkami“ až som si spomenul na film pána Trošku Slunce, seno, jahody a hudbu v kravínoch. Je veľmi zaujímavé, že niektoré predstaviteľky majú naštudované mnohé zahraničné materiály, až napodiv, spochybňujú slovenských pediatrických lídrov, ale ani jedna nespomenula stav tzv. Baby Blues- stav duševnej dysforie, rozlady, psychického dyskomfortu ktorý sa dostavuje asi u 40% mamičiek zhruba po prepustení z nemocnice hlavne u mladších prvorodičiek. Staršie rodičky nad 30 rokov majú určitú biologickú nevýhodu, no na druhej strane sú psychicky odolnejšie a vyzretejšie, čo im lepšie umožní znášať nástrahy tohto citlivého obdobia. Baby Blues je „slzavý stav“ trvajúci niekoľko dní, ktorý prichádza bez varovania a často aj bez zjavnej príčiny. Matka začne pochybovať o svojej schopnosti opatrovať a dojčiť dieťa, pochybuje o svojej láske k nemu, skrátka smutnóza až hrôza. Rôzne „bojovníčky“ s plamennými mečmi a slovami si neuvedomujú, že aj ony môžu svojim nátlakom a diktátom, čo majú ženy po pôrode presne robiť a postupovať a im sa nedarí, môžu k týmto stavom prispievať. Porodenie dieťaťa je sprevádzané obrovskými hormonálnymi búrkami, ktoré zanechajú stopu na psychike každej ženy, keďže vyššia nervová činnosť, hormony a imunita sú veľmi tesne funkčne aj morfologicky prepojené. Žena má právo mať psychiku trochu mimo, hlavne ak má za sebou ťažký pôrod a je scestné jej čokoľvek nanucovať, strašiť ju a znásilnovať jej režim, pokiaľ to ona sama nechce, pokiaľ sa necíti komfortne, čistá, oddýchnutá a osprchovaná. Je slušné a hlavne nutné sa rodičky spýtať, či si želá dieťa priložiť hneď, či neskôr, na ako dlho, či si želá spať, alebo byť s partnerom. Je treba sa oprostiť od akejkoľvek rutiny a pristupovať ku každej žene ako k individuálnej entite s jej vlastnými, nezaškatuľkovanými potrebami. Sekernícky a paušálny spôsob narobí viac škody ako osohu a to by si mali uvedomiť aj na UNICEF, ktoré udeľujú tzv. tituly Baby Friendly Hospital. Že to je nemocnica priateľská k matke a dieťaťu, ktorá rešpektuje jej  individuálne potreby a pocity a nie dirigizmus ktorý kdesi v Amerike či kde v háji vymyslel. Keď bude dosť personálu edukovaného a psychicky zdatného natoľko, aby dokázal absorbovať aj strachy, komplexy, či problémy začínajúcich mamičiek, nebude treba ani BFHI ani iné atrakcie, ktoré vraj aj tak poriadne nefungujú, pritom ich niekto platí a podporuje.

Mamičku nečaká ani po príchode z pôrodnice nič dobré. Musí chodiť po úradoch, musí s dieťaťom po mesiaci na preventívku, skrátka jej prvé týždne po pôrode patria zrejme medzi najhektickejšie celej materskej. Hoci práve vtedy by mala mať hlavne pokoj a sústrediť sa na kojenie a svoje dieťatko. Chcú mimovládky mamičkám pomôcť udržať laktáciu? Tak im odbúrajte chodenie po úradoch, zariaďte, aby na prvú prehliadku prišiel lekár k nim domov, poraďte im, aby sa vystríhali zástupom rôznych príbuzných a kamarátok, ktoré by mohli mať toľko chochmesu, žeby matky po pôrode aspoň pár týždňov po pôrode neobťažovali, pokiaľ si to samé neželajú. Aby ich neznervózňovali otázkami typu- kojíš? Koľko máš mlieka? Nepriberá ti málo( veľa), nie je akési pochudnuté, a podobne

V dnešnej dobe, keď väčšina rodín má jedno, nanajvýš dve, tri deti je treba venovať práve šestonedeliu zvýšenú pozornosť, lebo tam je kľúč nielen k úspešnému udržaniu kojenia, ale zážitky ovplyvnia aj najbližší pôrod, ba dokonca aj rozhodovanie o ďalšom počatí.

Naši predkovia boli múdri. Cítili, že žena v šestonedelí potrebuje intimitu a ochranu svojho domova. Chránili ju pred kdejakými návštevami, dokonca ich ukrývali za kútnymi plachtami. Dnes akiste netreba plachiet, mala by ich nahradiť ohľaduplnosť a hlavne láska a starostlivosť najbližšieho okolia. Čo najmenej cudzích zásahov a vypnúť internet. Zabúdame na mnohé veci, čo boli dobré, zabudli sme aj na šestonedelie. Jedno z najdôležitejších období v živote ženy. Dôležitejšie z určitých hľadísk ako gravidita. Lebo tá sa nesie hlavne v očakávaní a radostnom vzrušení. Šestonedelie je o tvrdej konfrontácii so skutočnosťou a nie každá rodička to dokáže na rozdiel od gravidity zvládnuť bez láskavej pomoci okolia.

kút pre šestonedieľku, vpravo vyšívaná kútna plachta, rodička, kolíska s dieťaťom, kmotrakút pre šestonedieľku, vpravo vyšívaná kútna plachta, rodička, kolíska s dieťaťom, kmotra (Jozef Marec)

 

Na obrázku ponúkam pohľad na „kut“ pre šestonedieľku, resp. pohľad za krásne vyšívanú kútnu plachtu, kde je kolíska s dieťaťom, matka a kmotra. Inštalované vo vlastnom miestnom múzeu autora.

P.S. V poslednom blogu sa rozprúdila debata, niekedy dosť ostrá, o zavádzaní nemliečnych príkrmov, či konfrontácii  kojencov medzi 4. a 6.mesiacom. Niektoré diskutujúce, zrejme  práve z nejakej mimovládnej organizácie spochybnili odporúčania našich slovenských odborníkov, oháňajúc sa rôznymi anglickými štúdiami. Ja som vyhľadal pre čitateľov oficiálne stanovisko prof. László Kovácsa, šéfa II. detskej kliniky DFN Bratislava- Kramáre v slovenčine, aby ste si mohli prečítať a presvedčiť sa, že som ani nezavádzal, ani neklamal v otázke pridávania nemliečnych jedál u kojencov, čo sa týka veku, ako som bol obviňovaný. Kto by ešte stále mal problém pochopiť odporúčania European Society of Pediatric Gastroenterology and Nutrition(ESPGAN), nech sa obráti priamo na autorov práce a nie na mňa.

 

Ďakujem

http://www.solen.sk/index.php?page=pdf_view&pdf_id=4351&magazine_id=4

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Most-Híd chce nižšie odvody pre dohodárov a živnostníkov. Pripravuje návrh

Vysoká odvodová záťaž podľa odborníkov živnostníkom, dohodárom, ale aj zamestnancom komplikuje vstup na pracovný trh.


Už ste čítali?