Kojiť, alebo áno?

Autor: Jozef Marec | 6.9.2016 o 9:56 | Karma článku: 10,69 | Prečítané:  33666x

Pôvodne som chcel napísať najbližší blog o zabudnutom šestonedelí. Ale vďaka diskusii o domperidone som pochopil niektoré súvislosti a získal  množstvo poznatkov a skúseností od čitateliek samotných, za ktoré ďakujem.

Tak ako? Poviete si aká hlúpa otázka v nadpise, veď jasné, že kojiť! Veď ženské mlieko( budem sa snažiť o tento termín, lebo materské sa mi nezdá presné – každá samica je pre svoje mláďa mamou) je pre malé dieťa najvhodnejšie, najzdravšie, najúžasnejšie a výpočtu výhod by nebolo konca kraja. Bolo by to senzačné, keby to šlo tak jednoducho. V predošlom blogu som dumal nad tým, prečo taký prastarý obživný mechanizmus ako laktácia( tvorba mlieka v mliečnej žľaze), sací reflex u novorodenca a veci okolo toho zrazu akosi kolabujú, hoci v minulosti prežili a pomohli ľudskému pokoleniu  prekonať kruté a neprajné časy a fungovali aj napriek hladu a strádaniu. Myslím si teraz, že odpoveď na túto otázku nie je až taká ťažká.

Ale povedzme si o tom zázraku menom ženské mlieko viac. Je jasné, že je určené pre ľudské mláďa. Žiadne iné sa mu nevyrovná. Ani kravské, ani kozie, ani kobylie, žiadne. Lebo dieťa nie je teliatko, ani kozľa, ani žriebä. Práve preto je ženské mlieko tým  najvhodnejším pokrmom, lebo zohľadňuje špecifiká čerstvo uliahnutého človeka, ktorý sa vôbec v ničom nedá porovnať s ostatnými cicavcami. Je po narodení neuveriteľne krehký a zraniteľný, úplne odkázaný na matku, vystavený napospas vonkajšiemu svetu s neuveriteľnými nástrahami. Začne samostatne chodiť zhruba po roku života. Teliatko poskakuje okolo kravy už za pár hodín. Zhruba za ďalší rok sa dokáže čiastočne sám najesť. Porovnanie s inými cicavcami si doplňte sami. Ostatné fyzické danosti prídu ešte neskôr. Ako by prežil napr. na savane? Neprežil by. Ale keď prejde peripetiami detstva, stane sa z neho (väčšinou) rozumný tvor, ktorý zatieni svojim abstraktným myslením  všetky ostatné cicavce. Ľudské mláďa potrebuje na svoj životný štart ľudské mlieko.

Táto biologická tekutina je naozaj hotovým zázrakom. Nedá mi preto, aby som sa nezmienil ešte o inom aspekte. Aby sme pochopili jeho podstatu, musím spomenúť starodávne využitie ženského mlieka v ľudovom liečiteľstve. Zrejme to do Európy priniesli kočovní Cigáni, ale svojho času bolo ženské mlieko hľadaným liekom. Výborne účinkovalo na zapálené spojivky. Je menej tučné a menej slané ako kravské, nedráždilo oči, ale liečilo. Liečilo uši, popáleniny, či zle sa hojace rany. To práve Cigáni robili z ženského mlieka(ŽM) a jemnej múky placky a prikladali.  To čosi napovedá samo o sebe o jeho zložení- má silný  protiinfekčný potenciál. Už kráľ Šalamún povedal- kde nieto žien, tam stenajú chorí! Aj z krásnej literatúry sú azda prípady ako ženské mlieko a teplo udržalo pri živote starcov. V starej Číne a Perzii predávali dojky prebytky mlieka na trhoch ako cenný liečebný artikel.

Pri výskume ľudového liečiteľstva som zaznamenal v istej kysuckej obci priam bizarný prípad liečenia pomocou ŽM. Istá žena ním vyliečila svojho muža z tuberkulózy. Doslova ho kojila niekoľko rokov- na ten účel si každý rok zadovážili dieťa, aby mala dosť mlieka. Čím chovala tie deti nevedno. Fakt ale je, že muž sa vyliečil a dožil sa vysokého veku. No...

Isteže, dnes sú k dispozícii náhradné mlieka od výmyslu sveta. Sú takmer bez výnimky robené na báze mlieka kravského,  s ktorým je zložitými technológiami rôzne manipulované( čo sa samozrejme prejaví na cene). Čosi sa odoberie, čosi sa pridá, aby sa zložením čo najviac priblížilo ženskému. Vrážajú sa do toho obrovské peniaze a ešte väčšie sa zarábajú. Mlieka sa rôzne adaptujú, rozbíjajú sa v nich molekuly bielkovín na zhluky aminokyselín, ktoré majú menší potenciál vyvolať alergiu. Z niektorých špeciálnych sa odstraňuje laktóza, mliečny cukor, aby sa podávali po hnačkách ako dietetikum. Osobne v mojich silách nie je ani si zapamätať všetky názvy, dokonca ani od tej istej firmy nie. Povedzme si však úprimne, bolo by nespravodlivé obviňovať výrobcov adaptovaných sušených mliek a podobných preparátov na báze kravského mlieka len zo záujmu o zisk. Aj adaptované mlieka pomáhajú denne tisícom detí prekonať v ich živote, či v živote ich matky zložité obdobia. Sú čoraz sofistikovanejšie a „vymakanejšie“ a mnohé deti na nich prosperujú. Dokonca sa mi stalo a nie raz, že sa mi nejaká mamička zdôverila ako na ňu vplývajú  reklamy na adaptované mlieka. Vraj, tie sú také úžasné, majú toľko predností a ja tomu svojmu potomkovi môžem ponúknuť len to svoje obyčajné. A veru dokonca zo dve, zo tri prestali kojiť a prešli na „umelinu“ lebo sa im ich mlieko zdalo, slabé, riedke...Absurdné, však?  Lenže ženské mlieko v jeho neustálej dennej či nočnej dynamike, ale aj dynamike na časovej osi mledzivo( kolostrum)- prechodné mlieko- zrelé mlieko tie adaptované nikdy nenahradia. Ja myslím, že asi nemá zmysel opisovať zloženie ŽM a rozdiely oproti KM. To si nájde kto chce na desiatkach webov, ktoré sa tým zaoberajú.

Lebo výpočet benefitov by zabral veľa času a len by prehĺbil trápenie a komplexy u tých, ktoré nemohli, či nemôžu kojiť, pričom veľmi chcú a to nie je určite mojim cieľom. Naopak, mojim cieľom je zaujať stanovisko k  „laktačnej šikane“, ako to trefne nazvala jedna z diskutujúcich. Hej, mám trochu výčitky svedomia. Tiež som bol toho názoru, že žena ktorá porodí musí byť schopná aj dojčiť a že len vyslovené kontraindikácie stanovené medicínskou vedou možno brať do úvahy. Ale nie je to tak. Sú ženy, čo kojiť skrátka nemôžu a dnes už viem, že to nie je ich vina. Darmo budú rôzni odborníci a „odborníci“ tvrdiť opak. Veď našim ženám sa stalo to, čo mnohým a mnohým skupinám občanov( či rovno pacientov) a na čom si zdravotníctvo buduje svoj džob – postihla ich skrátka civilizácia.

Myslím si, že hypogalakcia sa zaradila medzi civilizačné faktory a zodpovednosť za tento stav nesie aj naša generácia. Aj keď to nie je choroba, chcelo by sa povedať, že sa na viacerých tzv. civilizačných ochoreniach podieľa. Lebo dlhodobé systematické kojenie by malo mnohým zabrániť, resp. ich zmierniť. Alergie, poruchy imunity, obezita, hypertenzia...Pochybovať o tom by bolo kacírstvo, ktoré by mi moji kolegovia nikdy neodpustili. Avšak... A však si to ani nemyslím. Ibaže, dve poznámky- ani dojčenie nie je samospasiteľné, to po prvé a po druhé – nemám rád žiadne extrémy. V ničom. Povedzme si len tak baj očko, čím všetkým nás civilizácia  „obohatila“ napr. v oblasti reprodukčného zdravia.

 

Mnohé páry majú problém vôbec splodiť dieťa a čoraz viac detí ( aj keď je to ešte furt zanedbateľné) sa rodí z umelého počatia. Muži aj ženy zlyhávajú  vo svojej základnej biologickej úlohe. Mužom chýbajú vitálne spermie, ženám schopnosť nidovať- uhniezdiť oplodnené vajíčko. Už to samo o sebe môže signalizovať budúce problémy ak sa tehotenstvo vydarí a donosí. Súhra hormonálnych faktorov pri riadení ženskej fertility( plodnosti) a všetkého čo s ňou súvisí, je oveľa zložitejšia ako u muža. A to viete- čím zložitejší stroj, tým náchylnejší na poruchy. Veď ešte ani len netušíme, čo všetko do tej nesmierne jemnej súhry  nervového-hormonálneho a imunitného systému, ktorá ako triumvirát riadi naše telo, čo do neho všetko zasahuje a nepriaznivo vplýva na jeho funkciu. Strava a cudzorodé látky v nej? Nedostatok pohybu? Stres? Tak prečo by zrovna dojčenie malo fungovať bezchybne?

 A poďme ďalej. Nikoho by ani nenapadlo na niekoho kričať, že dostal infarkt, či porážku, že má vysoký tlak, že dostal rakovinu, či cukrovku. Nikoho nenapadne kričať na blížneho, že trpí depresiami, alergiami, autoimunitnými  chorobami A to aj napriek tomu, že sa to tu predtým skoro vôbec nevyskytovalo a zjavne to priniesla doba a dokonca často sme na vine my sami. Ale sme si to tak nejako spoločensky odobrili, skrátka- civilizačné choroby.

TAK PREČO SME TAKÍ PRESVEDČENÍ, ŽE PRÁVE ŽENY MUSIA STÁLE A DOKONALE PLNIŤ SVOJE BIOLOGICKÉ POSLANIE, KEĎ VŠETKO NAOKOLO JE ZHUMPĽOVANÉ CIVILIZÁCIOU? Je paradoxom doby a na neprospech žien, že práve v tomto čase, keď nás ako žito kosia choroby, ktoré majú zjavne podobný sociálno-zdravotný základ ako poruchy fertility a laktácie, vytvoril sa kult kojenia. Fetiš, ktorý vytvára na ženy obrovský tlak, ktorý im podsúva zdanie druhotriednych a neschopných matiek, pokiaľ nebudú kojiť svoje dieťa ešte v tretej triede ZŠ. Myslím si, že práve to MUSÍŠ je jednou z dôležitých príčin zlyhania laktácie.

Áno kedysi kojili ženy aj v extrémnych podmienkach permanentného stresu z ohrozenia. Či lepšie- práve preto.  Lenže to vytiahol život svoj úžasný tromf, ktorý doposiaľ ešte nevieme celkom pochopiť v jeho paradoxoch- pud sebazáchovy. Ten umožnil žene kojiť, aj keď sa mlieko skoro vôbec netvorilo z potravy, ale z jej vlastných tkanív. Bol to boj o zachovanie života a o prežitie a tam platia zrejme iné psycho-biologické zákonitosti.

Aj dnes sú mnohé dojčiace ženy v strese. V strese zo strachu a zo strachu zo strachu, že to nevyjde. Rozumiete tomu? Často je to v hlave. Tak napríklad- ako ženská laktácia, aj mužská erekcia je súhrou nervovo- hormonálnych vzťahov. Ale predstavte si- normálne hormonálne aj anatomicky vybavený muž ide na rande s príťažlivou, hormonálne aj anatomicky normálne vybavenou dámou. Muž si veľmi chce dať záležať, aby to na prvý raz bolo super. Tak veľmi chce, až ho premkne strach – a čo ak to nevyjde? Veď raz za čas sa to stane hocikomu. Strach zo zlyhania hlodá a hlodá, až to nakoniec naozaj nevyjde a čím viac chce, tým viac to nejde. A nabudúce už nebude mať strach že to nevyjde, ale bude mať strach, že dostane strach že to nevyjde a je na najlepšej ceste k Radimovi Uzelovi. Prepáčte dámy, ale toto je typický príklad ako sa v hlave zrodí ťažko riešiteľný problém. A to isté je u veľkého percenta žien aj s dojčením. Tlak okolia je veľký, žena sa teší na dieťatko, ale čosi nevychádza. Rodička prepadá panike a bludný kruh sa uzatvára. Väčšina žien a verím že drvivá ide do pôrodnice s úmyslom kojiť a v dobrej viere. Ale ak sa začne čosi kaziť, sebadôvera sa jej naštrbí a problém je na svete.

A prečo sa čosi kazí, prečo veci neprebiehajú prirodzene, podľa očakávania? Robíme niečo zle? Akiste. Nedostatočná laktácia môže byť ovocím dávnejších udalostí. Nepríjemné zážitky z predošlých pôrodov a iné psychické traumy na jednej strane. Na druhej strane biologické zásahy do organizmu ženy. Dlhodobá hormonálna antikoncepcia(HA) pred počatím. Zaručí niekto, že nemá vplyv na jemné hormonálne regulácie v gravidite a po pôrode?  Dnes už 16 ročným devám sa predpisuje HA na akné, či na úpravu menštruačného cyklu. Lebo je to „kúl“. Pokora a úcta k zdraviu sa vytrácajú, prirodzené deje a postupy sú dnes zaznávané ako starosvetské a spiatočnícke

 

Indukované pôrody sú ďalším hriechom proti prirodzeným dejom, hlavne ak ešte neprišiel čas. Už som to raz napísal a napíšem to znovu, že tehotenstvo trvá 40 a nie 37 ani 38 týždňov! Ten scenár je skoro vždy rovnaký. Indukuje sa pôrod, aj keď ani rodička ani plod nie sú pripravené. Pôrod sa rozbehne, plod zostúpi a-  pôrod sa zastaví. Ďalšia indukcia neprichádza do úvahy. Žena tlačí a tlačí ako proti stene, lebo pôrodný kanál nie je zrejme dosť zrelaxovaný. Tlačí až do úplného vyčerpania. Dráma vrcholí, nakoniec musí prísť k tlaku zvonku, kým z božou pomocou ženu konečne „vykôstkujú“ – plod vytlačia ako kôstku zo slivky. Vyčerpaná rodička sa nevládze ani rozplakať, keď jej bábo nakoniec ukážeme. Myslím, že nemá ani pomyslenia na bonding, či na „ kožu na kožu“. A myslím, že nemá ani pomyslenia na laktáciu a ani sa nemožno diviť, že tretí deň ešte nie je mlieko.  Nerozumiem tomu, ako dospeli kolegovia k tomu, že plod v 37.týždni je už near mature, skoro zrelý? Veď nie je! Hladine hormónov v ženskom tele chýbajú ešte tri týždne do optima aby pripravili maternicu a prsnú žľazu. Dieťa nechce na svet a rodička ho nechce pustiť! A je na zváženie, či takto utýranú rodičku ešte ďalej trápiť nejakým bondingom, či inými stimuláciami, keďže nie je schopná na ne reagovať. Bolo by to skvelé, lebo tieto techniky zvyšujú žene hladinu hormónu lásky a dojčenia – oxytocínu a tam je ich miesto.

Samozrejme, že zďaleka nie každý pôrod takto prebieha, ale čím viac si žena pri pôrode vytrpí, tým menší predpoklad skorej laktácie. Nepríjemné zážitky z pôrodu sú akiste ďalšou príčinou zlyhávania laktácie, lebo fyzický stres tiež brzdí a spomaľuje fyziologické pochody.  A navyše-možnosť, že na indukciu pôrodu použité dávky oxytocínu spätnou väzbou potlačia tvorbu vlastného hormónu tak prepotrebného na laktáciu tu stále je.

Je pravdou, že vo väčšine pôrodníc asi nie je „pásová výroba“ detí, či „pôrodný priemysel“ akurát najdôstojnejším a najpríjemnejším miestom pre pokojný príchod nového občana. Asi by ľudia okolo toho mali mať vyššiu dávku empatie, trpezlivosti, sebakontroly a tolerancie. Neviem, ako to dosiahnuť. Byť pri zrode nového života je predsa výsadou. Väčšina zdravotníkov je totiž v pozícii pomerne opačnej. No sme len ľudia, všetci. Aj kolegovia, aj sestry, aj asistentky. A z výsady sa ľahko stáva rutina. V podmienkach slovenského zdravotníctva je niekedy veľmi ťažké sa znovu a znovu namotivovať. Dnes už som presvedčený, že oveľa viac ako laktačnú poradkyňu( tým nechcem ich úlohu spochybniť, hoci som z istých vecí veľmi sklamaný) budeme na pôrodniciach potrebovať laktačného psychológa. Aj do predpôrodnej prípravy. Neviem presne ako prebieha teraz psychofyzická príprava na pôrod, ale zdá sa, že sa míňa trochu účinkom. Podľa mňa je neschopnosť rozbehnúť a udržať laktáciu hlavne problémom psychickým, lebo aj pôrodná trauma, ktorá oddiali laktáciu,  nakoniec fixuje pocit bezmocnosti a zúfalstva. Iste, zlá poloha pri kojení, boľavé bradavky, či iné technické problémy môžu zohrať nejakú rolu, ale nie podstatnú. Verím, že väčšina žien nakoniec príde na to sama, ako dieťa držať, ako vložiť do úst struk z bradavky a časti prsníka tak, aby mohlo dýchať nosom, naučí sa počúvať sajúce dieťa a svoje vlastné telo, naučí sa vnímať vyprázdňujúci sa prsník. Samozrejme, že sa musí tvoriť mlieko.  Ak je prsník prázdny, môžete dieťa prikladať a čakať na výsledok stimulácie bradaviek. Ale malý bude hladný  a ohrozený bezprostredne hypoglykémiou a dehydratáciou a mamička ešte zúfalejšia. Ďalší bludný kruh. Čo by poradila poradkyňa v takomto prípade ?

 A ak hovorím, že potreba laktačných psychológov je  naliehavá, tak nielen pre ženy, ktoré nakoniec kojiť začnú a budú, ale aj pre tie, ktorým sa to nakoniec napriek všetkému nepodarí. Ak mám odpovedať na otázku či kojiť alebo áno, tak by som odpovedal – áno, aj. Urobiť všetko, čo sa dá, ale nie za každú cenu, nie za cenu výčitiek, či dehonestácie tých, ktorým sa to nepodarí. Rozhodne nie za cenu nebezpečnej medikácie, ktorá aj tak slúži ako placebo. Nie za cenu nezmyselného terorizovania nešťastných rodičiek. V plnom rozsahu pritom uznávam a ako detský lekár potvrdzujem vedúcu úlohu ženského mlieka vo výžive ľudských mláďat.

Rozhodne však odmietam rovnicu: kojenie= láska k dieťaťu. Naopak, matky čo kŕmia svoje deti umelým mliekom, lebo kojiť reálne nemôžu, ľúbia svoje deti nemenej ako tie, čo koja. Ba niektoré možno aj viac. Kompenzačne, z pocitu, že svoje dieťa o niečo ukrátili. Na umelých mliekach vyrástlo mnoho detí. Sú z nich  plnohodnotní ľudia. A na druhej strane- každý pediater vám povie, že nie je nijakou zriedkavosťou vidieť  rok kojené dieťa s astmou, či ekzémom. A čisto kojené dieťa, čo váži v troch mesiacoch sedem a pol kila, som už tiež videl a neraz. Napr. riziko vzniku astmy kojenie znižuje o cca 40%, čiže nie absolútne.

Nepodliehajte nijakým nátlakom, uvedomte si, že ste plnohodnotné matky bez ohľadu na spôsob výživy vášho dieťaťa a že vaša emocionálna väzba na dieťa a jeho na vás má ešte mnoho a mnoho iných možností a podôb. Poznám mnoho smutných osudov starých žien, ktoré im pripravili ich ratolesti hoci ich kojili do 5-7 rokov. Skončili v tom lepšom prípade v starobinci. Lebo ako vravím, nič na svete nie je samospasiteľné. Ani kojenie nie je paušálny recept na všetko, čo sa od neho očakáva. Je to síce výsada, ale nie otroctvo. Život je preto nádherný vo svojej diverzite, že v ňom neplatia žiadne šablóny. Že sa nedá lámať cez koleno, že mu občas treba ustúpiť, aby vám to vynahradil inde. A tu by sme mohli dôstojne a melodramaticky skončiť. Ale niektoré príbehy pokračujú.

Začne to ako rozprávka- mamička sa „rozkojí“ všetko ide ako hodinky. O mesiac, dva, či tri: Kojíte mamička? Už ani nie pán doktor. A prečo?  Nuž, mala som slabé mlieko. Dieťa furt plakalo, bolo hladné. A kto vám povedal, že máte slabé mlieko? Nikto, zdalo sa mi riedke. Tak som mu nasadila B., N., S.,.. A váš obvodný pediater o tom vie? (Ne)vie. Ale však mu to poviem. A koľko vám pribralo za mesiac? 800 gramov( to je na kojené dvojmesačné dieťa krásny prírastok)... a je po rozprávke. Čo dodať? Vytrápi sa na pôrodnici, krásne začne a takto to dopadne.

Druhý extrém- neprospievajúce dieťa odošle lekár k nám na oddelenie. Dvojmesačný kojenec s pôrodnou hmotnosťou napr. 3500 gramov, váži pri prijatí u nás 4100 gramov. Je plne kojené, matka tvrdí, že mlieko má. Už na pohľad vyzerá dieťa ako z Biafry s prepáčením, čo však matke zjavne ušlo. Laboratórne výsledky svedčia o ťažkej dehydratácii a rozvrate metabolizmu. Je o tri minúty dvanásť. Dáme dieťa nakojiť za štandardných podmienok( oddych, súkromie) a dieťa vypilo 30 ml na dávku. Matka zjavne nemá dosť mlieka, čo ušlo aj laktačnej poradkyni, ktorá rozhodne zakázala dokrmovať UM. Niet však inej cesty, lebo čakať na zlepšenie laktácie matky by sa dieťaťu mohlo stať osudným. Na adaptovanom mliečku dieťa priberie za desať dní 300 gramov. Hmotnostná krivka vystrelí strmo po troch dňoch latencie. Stačili ešte dva dni a mohli mať v rodine pohreb. Je nemálo takýchto prípadov aj v literatúre opísaných ako domnelá laktácia, ktorá skončí ťažkým proteino- energetickým zlyhaním organizmu dieťaťa. Na našom oddelení sme len od začiatku roka zaratovali dve takéto deti, kedy mamička v úpornej snahe kojiť nechcela pristúpiť k dokrmovaniu, našťastie obvodný pediater nezaváhal. Čiže, nie je to vôbec jednoduché a rozhodovanie o ďalšom postupe výživy by mal vždy mať pediater a nie laktačná poradkyňa.

Tu by som chcel spomenúť osmievané a zaznávané váženie dieťaťa pred a po kojení. Ak to niekto spochybňuje, mal by navrhnúť lepší spôsob kontroly vypitej dávky, ale nenavrhne, lebo nemá čo. Váženie nie je optimálny spôsob, ale nič lepšie nie je a v rukách skúsenej sestry predstavuje solídnu informáciu. Niekedy ako vidno, zachráni život.

Ďalší mýtus je len  o čistom plnom kojení 6 mesiacov. Iste kojiť treba, kým sa dá, lenže ak sa niekto zaoberá  rádoby „profesionálne“ takouto zodpovednou úlohou ako výživa kojenca, mal by sledovať najnovšie trendy a nie sa držať prekonaných klišé. Je dokázané, že medzi 4. a 6.mesiacom života dieťaťa sa otvára v jeho imunite tzv. tolerančné okno. V tomto období by sa organizmus dieťaťa mal stretnúť so všetkými základnými zložkami potravy, nakoľko jeho imunita je schopná sa na ne pripraviť tak, že na minimum zníži možnosť budúcej alergie na tieto potraviny. V priebehu  týchto dvoch mesiacov by mamičky mali postupne zaradiť  do stravy ako nemliečne jedlá postupne kaše z domáceho ovocia, zeleninovo- mäsové pyré, prípadne s polkou žĺtka a nakoniec v 6.mesiaci cereálne pokrmy, aj obsahom lepku a kravského mlieka. Celkom napr. postačí, ak dáte dieťaťu žižlať kôrku zo staršieho chleba( v čerstvom sú ešte živé kvasinky)Zhruba po šiestom mesiaci sa proces „zoznamovania“ oslabí a je vyššia pravdepodobnosť na vznik alergií. Takže na konci 6. mesiaca môže mať dieťatko popri kojení pokojne už tri nemliečne jedlá s tým, že  nemusia byť v plnej dávke a pokrm sa môže ešte doplniť kojením. Zavádzať tieto nemliečne pokrmy pod clonou kojenia je optimálne.

U nekojených detí je úplne zbytočné aplikovať ako základné mlieka tzv. HA formuly, kde sú bielkoviny kravského mlieka, hlavne beta-laktoglobulín a kazeín rozbité na menej alergizujúce čiastočky. Oprávnené je to snáď, ak má dieťa v prvom stupni príbuzenstva akéhokoľvek dokázaného alergika. Po štvrtom mesiaci však aj tu treba prejsť na formuly štandardné, aby špeciálne črevné tolerogénne bunky ochutnali aj komplexné kravské bielkoviny.

Kojiť na požiadanie? Prečo nie? Kým si detské črevo „nájde svoje miesto“ ako vravíme, kým plne dozreje, môže tráviť potravu nerovnomerne. Je to sprevádzané často kolikami, hlavne ak jej dobrý papkáč. Vtedy si môže organizmus žiadať živiny nepravidelne, aj mimo odporúčaných schém. Po 4.mesiaci je však už vhodné  z hľadiska dozrievajúcich biorytmov dieťaťa stimulovať ho k určitému režimu, čo napomôže aj metabolizmu. Práve nemliečne prídavky pridávané v istom presnom čase, doplnené ešte dokojením môžu tomu napomôcť. Po roku by už dieťa malo celú noc, najmenej však 6 hodín v kuse spať. Potrebné množstvo živín a energie príjme cez deň. Viacnásobné nočné kojenie už považujem za zlozvyk. Kojenie vo vyššom  veku už neprináša dieťaťu nutričné benefity, nakoľko všetky potrebné zložky vrátane vápnika získava zo zmiešanej stravy. Zosilňuje však emocionálnu väzbu na matku a naopak. Možno ju, až bude stará, nedá do starobinca, ale vráti jej lásku a starostlivosť, čo mu venovala.

  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci majú stále móresy sedliakov. Chcú bývať vo vlastnom

Vlastniť dom nie je pre Nemca status bohatstva. Skôr sa pozerá na to, či mu vlastné bývanie nebude na príťaž.

KULTÚRA

Ako súdili najväčších nacistických vrahov

Pred 70 rokmi si vypočili nacistický lídri rozsudok v najsledovanejšom procese v dejinách.

PLUS

Hviezdoslavov Kubín bol hrôza, ale pekne zarecitovaná

Zaujíma to po šesťdesiatich rokoch ešte niekoho?


Už ste čítali?