Očkovanie nie, domperidon áno?

Autor: Jozef Marec | 31.8.2016 o 17:11 | Karma článku: 11,26 | Prečítané:  20361x

Moje predošlé blogy o očkovaní vzbudili pomerne búrlivú diskusiu a "odborníci" na očkovanie ma zasypali invektívami od neschopného doktora, až po zaplateného agenta farmafiriem. Mne však zas vrásky na čele robí niečo iné. Horšie..

Pravdupovediac, reakcie na blog o očkovaní som čakal hlavne negatívne, lebo múdra väčšina väčšinou mlčí. Každopádne ďakujem za podporu od ľudí, čo tomu naozaj rozumejú. Argumenty odporcov očkovania sú stále o tom istom, ako rozprávka o červenej pančuche. Autizmus, strašné neurologické postihnutia, ani jedno nedokladované. Pýtal som sa mojich kolegov na obvodoch, asi desiatich koľkože majú v obvode detí postihnutých očkovaním, prípadne podozrení z poškodenia očkovaním. Nula celá, nič.

Zato posledné roky sa ale rozmáha úkaz, ktorý naozaj prináša  reálne riziko poškodenia zdravia akútne, aj neskoré. Žijeme podivnú schizofrenickú dobu. Zabúdame na múdrosti našich starých materí a otcov, hoci mnohokrát by úplne postačili na riešenie problému, ktorý sa súčasníkovi zdá neriešiteľný. Ako budem písať v krátkej budúcnosti, nebola oná zdedená múdrosť len o mágii, čaroch a tmárstve. Naši predkovia mali množstvo znalostí založených na čistej empírii, skúsenosti z pozorovaní, na výlučne racionálnom základe a mnohé dokonca potvrdila univerzitná medicína. My však o nich buď už vôbec nevieme, alebo ich podceňujeme. Nositeľov starých, ale stále platných múdrostí segregujeme do starobincov, nikto o ich múdrosť, ktorú by dávali zdarma, nemá záujem. Veľmo ma z toho boli srco, priatelia, ako vravel klasik slovenskej politiky Janko.

Lebo potom na všetko chceme tabletky, injekcie, skrátka čosi, čo zaberie okamžite, najneskoršie ihneď. Bez ohľadu na následky.  Jednou z oblastí, kde by sa dnes babičkovská múdrosť veľmi hodila je dojčenie. Tento praprapra starý obživný mechanizmus, vlastný všetkým cicavcom prechádza v priebehu posledných 80 rokov u človeka na Slovensku už druhým čudným obdobím. Tým prvým bola tzv. Koncepce jednotné péče o dítě, ktorú vymysleli komunisti. Obviňovali ma, že som nekritickým obdivovateľom socialistického zdravotníctva. Vôbec nie som, snažil som sa len nechať bokom emócie a byť objektívny. Navyše hore uvedená koncepcia nebola výmyslom zdravotníckym ale politicko-hospodárskym. Nič na tom nemení ani fakt, že jej autorom bola ikona bývalej československej, ale aj svetovej pediatrie akademik Josef Švejcar. Materská dovolenka trvala len 6 mesiacov, ženy museli do výroby a bolo treba vymyslieť, čo s polročnými kojencami. Kam ich odložiť a čo im dať papať. Lebo mliekom z dajných a štedrých maminých pŕs mohli nanajvýš mastiť sústruhy. Tak vznikol syndróm takmer permanentne chorého jasľového dieťaťa a zabijaci už aj mojej generácie- Feminar a Sunar. No, šťastní sme boli my, deti z vidieka, že naše mamky až tak do roboty nemuseli a mnohí z nás dedinčanov jasle nezakúsili. This was. Mamy mohli a chceli kojiť, ale nesmeli.

Dnes by chceli a smeli, ale nemôžu. Teda mnohé, nie všetky samozrejme. Tie šťastnejšie majú laktáciu dlho, aj keď už nie je nutná. Podľa našich kritérií. Lebo ľudská laktácia bola prirodzene a vývojovo nastavená na dosť dlhú dobu, počas ktorej má dieťa tzv. mliečny chrup( však sa tak aj volá). S nástupom druhej dentície bolo dieťa odstavované, pokiaľ mama nebola zasa gravidná, lebo laktácia až tak spoľahlivo pred počatím nechráni. Bol to prirodzený jav, ktorý predpokladal, že dieťa bude s matkou, v jej blízkosti a nie v jasliach, či škôlke.

Je mi ľúto mamičiek, ktoré veľmi kojiť chcú, ale nemôžu a čím viac chcú, tým viac nemôžu. Je to veľmi divné a stále hľadám nejaký oporný bod, prečo. Nechce sa mi veriť, že by za tým boli civilizačné stresy, nepohoda, nevydarené manželstvo, strach a podobne. Bude to ale akiste niečo veľmi desivé a zákerné. Lebo laktačný pud(mechanizmus) a sacie obživné reflexy patria k najsilnejším biologicko- neurololgicko-psychologickým mechanizmom každého cicavca. Lebo ide o zachovanie rodu a života. Pudy sebazáchovy. Poviete si -  stresy ničia laktáciu. Ale aké stresy? Stres bol pre nášho predka denným spoločníkom a pomáhal mu prežiť. Práveže posilňoval všetky biologicko- fyziologické funkcie u človeka k vyšším obrátkam. Stres bol odjakživa základom prežitia, aktivoval obranné záchovné reakcie,  kojenie nevynímajúc. Veď ako by inak ľudstvo prežilo svoju vlastnú podstatu- zlo? Prešiel vari jediný rok v jeho histórii, že by nikde nebola nejaká vojna, hladomor, epidémia? Vždy najviac trpeli civilní občania. Matky s deťmi utekali nocami z horiacich dedín, upadali do zajatí, trpeli hladom, zimou, strádaním. Ale furt kojili. Kojili matky v koncentrákoch, kojili matky počas hladomoru, až do svojho skonu. Očitý svedok zapísal, že videl dieťa prisaté na matke ako cicia, hoci už bola pár hodín mŕtva! Mliečna žľaza totiž vôbec nezohľadňuje ani spôsob ani stav matkinej výživy a zoberie si na tvorbu mlieka z jej tela všetko čo potrebuje, aj za cenu " natrávenia" materských tkanív a orgánov. U žien trpiacich nedostatkom bolo teda kojenie nesmierne vyčerpávajúce.

Mliečna žľaza dojčiacej ženy je vysoko inteligentný, takmer mysliaci orgán. Tak si povedzme ako- hlavne tým, že mení zloženie mliečka( o ostatných benefitoch ani nehovoriac) podľa aktuálnych potrieb dieťaťa. Tak sú rozdiely medzi tzv. mliekom predným a zadným, ranným a večerným, napríklad.  Ranné predné mlieko( ktoré vysaje dieťa za cca prvé 2- 3 minúty) zohľadňuje ranný hlad dieťaťa. Je sýtivejšie, má viac tuku a cukru. Zadné mlieko je redšie a má viac vody, aby uspokojilo dieťaťu aj túto požiadavku. Denné mlieko má zloženie stabilnejšie a večerné mlieko je zasa hustejšie, obsahuje viac tuku a proteínov. Tuku aby zasýtilo a proteínov, aby sa stimulovala sekrécia rastového hormónu, čo sa deje  hlavne v noci. Skrátka, veľmi múdro zariadené. Je to vďaka veľmi jemnej súhre nervových, hormonálnych a psychických faktorov na strane matky, jej biorytmov a zvyklostí.

 Je preto dôležité, aby dieťa pilo podľa možností z oboch prsníkov a pokiaľ možno všetko mlieko. To je síce stav takpovediac ideálny, ale možný. Takto to fungovalo státisíce rokov, keď tehotenstvo nebola choroba, ale epizodická súčasť života ženy a pôrod nebol stav blízky smrti, ale príchod nového života na svet. Samozrejme, komplikácie pôrodov boli aj vtedy a tie najzávažnejšie, ktoré dnes pôrodníci hravo vyriešia, končili väčšinou fatálne, pre matku, pre dieťa, či pre oboch. Ale potom sa kojilo. Dnes sa často nedá a vznikol fantastický biznis s adaptovanými mliekami na báze kravského mlieka.

Lenže mnohé mamičky chcú kojiť, ale ako som uviedol, nedá sa. Obviňujú sa rôzne faktory, chyby na pôrodniciach, nefyziologické pôrody, zlý prístup personálu, čiže stresy, neistota, atď., ale ako som napísal, asi to nebude iba tým. Iste, všetko nejaký ten vplyv má, ale kdesi je tá základná najväčšia chyba a ja neviem kde. Je možné, že by laktačný reflex u matky a obživné reflexy u detí zanikali evolučne? Že za tak krátku dobu  zaniká  niečo, čo sa milióny rokov vyvíjalo a zaisťovalo prežitie ľudstva aj v tých najextrémnejších podmienkach aké si vieme predstaviť? Mladé ženy sa pri nezdare väčšinou nemajú s kým poradiť. Mama je v robote, babička často ďaleko, v starobinci, či na cintoríne. Ale pritom by to predsa nemal byť problém. Kedysi, keď babicuľa vybabila dieťa, okúpala ho, zabalila do čistého plátienka a dala matke. Ukázala jej raz, ako priložiť, no údajne ani nebolo treba. Rodičke našepkali inštinkty, ako dieťa priložiť k prsníku tak, aby cicalo a 6 týždňov dali rodičke pokoj, kým nešla k úvodu. No dnes...

Nie je dnes mojou úlohou rozoberať príčiny hypogalakcie. Skôr ma vytáčajú niektoré prístupy od tzv. povolaných osôb, ktoré majú pomôcť rodičke prekonať ťažkosti pri štarte dojčenia a jeho udržaní. Najčastejšie to vždy boli detské sestry. Bola návštevná služba, ale rodičky už chodievali väčšinou z pôrodnice pripravené. Okrem tých, čo kojiť programovo nechceli, alebo z rôznych zdravotných dôvodov(TBC, psychotické stavy, na strane detí rozštepy ústnej dutiny a podobne)nemohli.

Musím povedať, že mám tak trochu ťažké srdce aj na kolegov pôrodníkov ak sa snažia indukciou vyvolať pôrod, ktorému ešte neprišiel čas. Tehotenstvo bolo človeku určené na 10 lunárnych mesiacov, ergo na 40 týždňov. Tak prečo by sa mali pôrody vyvolávať o 2-3 týždne skôr? Dieťa ani rodička nie sú ešte pripravení. Prírodu neogabeme, aj keď sa dohodneme, že 37.týždeň už bude "near mature", čiže skoro zrelé. Blbosť. To môže byť podľa mňa príčina oneskorenej laktácie matky aj príčiny na strane dieťaťa. Ďalej je známe, že hlavným hormonálnym šéfom počas pôrodu je oxytocín, hormón zadného laloku podmozgovej žľazy, hypofýzy. Ten sa spúšťa automaticky v 40.týždni tehotenstva, spôsobuje silné kontrakcie maternice a relaxáciu svalov pôrodného kanála, čo vedie k vypudeniu plodu. Zdravá gravidita by teda mala byť svojimi vlastnými prostriedkami ukončená v 40 týždni bez nutnosti indukcie oxytocínom. Lebo je tu jeden háčik. Skoro všetky regulácie v našom tele sú realizované mechanizmom spätnej väzby. To značí, že ak naše telo zaregistruje vysokú hladinu nejakého hormónu nastúpia mechanizmy, ktoré tvorbu daného hormónu zastavia, kým neklesne na úroveň ako treba. Je to len moja úvaha, že vysoká hladina umelého oxytocínu podaná matke na vyvolanie pôrodu utlmí tvorbu hormónu vlastného, priamo úmerne množstvu oxytocínu podaného. Nuž a to môže spôsobiť neskorý nástup tvorby vlastného hormónu oxytocínu ktorý po pôrode pomáha spúšťať a udržať laktáciu. Známy je prípad pri podávaní kortikoidných hormónov pre liečebné účely. Vysoké dávky kortikoidov podávané dlhšie ako 5 dní takmer celkom utlmia ich vlastnú tvorbu a ich náhle vysadenie môže viesť k ťažkému zlyhaniu organizmu, lebo zvonku prísun skončil. vlastná tvorba nefunguje a telo bez kortikoidov nevydrží ani deň a zrúti sa. Hľadal som niečo aj v literatúre, o vplyve perinatálne podaného oxytocínu na nástup laktácie, ale nenašiel som. Potešilo by ma, ak nejaký odborník niečo k tomu môže povedať.

Ďalším hormónom zasahujúci do tvorby mlieka je prolaktín. Ten je tvorený zasa v prednej časti podmozgovej žľazy. Jeho mimotehotenská tvorba je najvyššia v puberte a to aj u chlapcov, ktorým niekedy môže prechodne z neho zduriť prsná žľaza. Vysoké hladiny na konci gravidity napomáhajú rastu mliečnej žľazy u rodičky a zvýšenú tvorbu mlieka. Na produkciu prolaktínu vplýva pomerne citeľne látka dopamín, ale aj iné. Na konci gravidity je hladina prolaktínu v organizme asi desať násobne vyššia ako bežne býva, po pôrode sa počas laktácie ustáli na cca 5-8 násobku normálu. Tieto hodnoty si zapamätajme!!! Stimulom je cicanie dieťaťa, vyprázdňovanie žľazy a ďalšie iné mechanizmy spojené s kojením. Dlhodobo a nadmerne zvýšená hladina prolaktínu však žene môže uškodiť- napr. vyvolaním depresie a paradoxne aj zhoršením laktácie. Inak- práve prolaktín je ten hormón, ktorý môže brániť  počatiu a nabúrava menštruačný cyklus ženy po ukončení šestonedelia. Zatiaľ takto.

Nešťastné mamičky preto hľadajú pomoc, kde sa dá. Postupne aj u nás vznikol inštitút laktačnej poradkyne. V podstate sú to ženy, často aj zdravotné sestry, ktoré si v kurze urobili základné vedomosti o dojčení a majú z toho živnosť. O tom teraz nechcem, nevidel by som na tom nič zlého, poradiť mamičke ako prikladať, ako regulovať pitie a ďalšie veci sú v pohode a často slúžia mamičkám aj ako bútľavé vŕby, či priateľské osoby. Mamička sa necíti osamelá a ak má problém zavolá laktačnej. Tá nech si pre mňa za mňa účtuje aj 20 aj 50 euro na hodinu, to je mi fuk.

Ale keď je poradkyňa, tak nech je poradkyňa a nech sa nehrá na doktora! Prečo? Preto, lebo DOMPERIDON! Domperidon je látka, ktorá je známa v medicíne asi 50 rokov. Jej základným použitím je zlepšenie peristaltického pohybu tráviacej rúry aborálnym smerom, čiže od úst po konečník. Čiže zlepšenie vyprázdňovania žalúdka, zabránenie páleniu záhy, blinkania, vracania, nutkaniu na vracanie a podobne. Na tento účel je domperidon výrobcom registrovaný a predpisovaný. Ako vedľajší efekt však blokuje účinok dopamínu na podmozgovú žľazu, čím dáva priechod voľnej produkcii prolaktínu. Na tomto efekte si istý kanadský lekár nazvime ho Jack Newman, založil úžasný biznis, ba povedal by som, že aj farmafirme, ktorá z účinnej látky domperidon vyrába lieky. Dr. Newman tvrdí, že domoperidon(D) pomáha zvyšovať tvorbu ženského mlieka v mliečnej žľaze tým, že dráždi podmozgovú žľazu- hypofýzu k zvýšenej produkcii prolaktínu. Robí to tak vraj už 40 rokov a nemal žiadne nežiadúce účinky a bla, bla bla... Nuž a keďže v dobe globalizácie sa nič neutají, dostali sa správy o "zázračnom lieku" aj na Slovensko. Samozrejme, ujali sa ho aj laktačné poradkyne, lebo mnohí lekári ho nechcú predpisovať. A majú na to viacero dôvodov.

Po prvé- silne pochybujem o účinku domperidonu na laktáciu inak ako efektom placebo. Dôvod? Na konci gravidity je v krvi rodičky obrovské množstvo prolaktínu, uvádza sa až 10x viac ako u netehotných. Ak takéto množstvo prolaktínu(P) nie je schopné spustiť laktáciu, koľko ho ešte musí hypofýza vyžmýkať? na 12 násobok? To postačí? Alebo snáď 15 násobok? Bude dosť? Unúval sa vôbec prepytujem Dr. Newman niekedy vyšetriť rodičkám hladinu P pred a po podaní D? Ťažko. Možno by zistil, že sa skoro vôbec dohora nepohla. U žien mimo graviditu a šestonedelie nepochybne hladina hormónu stúpne. No za týchto okolností? Nenašiel som žiadnu štúdiu, ktorá by porovnávala hladiny P pred a po podaní domperidonu. Čiže- ostaňme pri tom placebe, lebo aj u nás mnohé matky potvrdili, že im domperidon( Costi, Motilium) pomohol.

Sú tu však ďalšie mimoriadne závažné problémy, ktorými by sa mali pomaly začať zaoberať možno aj orgány činné v trestnom konaní. Totiž, neviem či niekde na svete, ale na Slovensku určite nie je schválená indikácia D na zlepšenie laktácie. Čiže používa sa tak off label, čiže mimo vyznačené indikácie. To je dosť veľký prúser povedal by som. Ďalšia závažná skutočnosť je, že matkám dychtiacim po kojení ich dávajú de facto laici- laktačné poradkyne, ktoré nie sú schopné posúdiť ich riziko, najmä ak žena berie ešte iné lieky, prípadne jej hrozí laktačná psychóza. To je druhý prúser, že laktačná poradkyňa, namiesto aby žene radila, ukazovala a usmerňovala vytiahne z vrecka zázračnú pilulku a je vymaľované!  A tretí a najväčší prúser je, že poradkyne nepoznajúc zákernosti liekov, čo manipulujú s nervovým systémom a hormónmi, ich dávajú matkám v dávke až 4x vyššej, než odporúča výrobca na indikácie zažívacieho aparátu!!! Ak je denná dávka domperidonu odporučená na 3x10 mg denne a poradkyňa dá matke 3x40 mg, tak to už je sila! To už je na trestné oznámenie a odobratie diplomu laktačnej poradkyne!

Domperidon totiž vôbec nie je len taký nejaký liek! Má nežiadúce účinky, ale tvrdenia prepytujem Dr. Newmana, že neprechádza do mlieka, resp. veľmi málo a neohrozuje dieťa sú pravdivé. ON TOTIŽ OHROZUJE MATKU! Matka, ktorá bona fide, v dobrej viere príjme od laika taký liek a v takej dávke je ohrozená za určitých okolností dokonca tak vážne, že je hrozí zástava srdca, resp. závažná arytmia! Ide o tzv. predĺženie QT intervalu na EKG, anomália, ktorá sa môže niekedy takto prejaviť. A to hlavne ak matka užíva ešte ďalšie lieky, prípadne vypije viac grapefruitovej šťavy. D má aj iné centrálne účinky, ktoré sa v takej konskej dávke musia prejaviť u vysokého percenta žien- ospalosť, sucho v ústach, závrate. To sú priame účinky lieku. Ale aj dlhodobo nadmerne vysoké udržiavané hladiny prolaktínu( po pôrode klesnú postupne asi na 5- 8 násobok normálu a udržujú sa) - niektoré mamičky totiž písali, že vysoké dávky D brali aj rok! sa môžu prejaviť veľmi nepriaznivo na zdraví ženy. Hypofýza- podmozgová žľaza produkujúca o.i. prolaktín, bičovaná k vysokej produkcie môže kompenzačne narásť, aby stíhala. Mimochodom, jednou z perál Dr. Newmana je tvrdenie, že domperidon neprechádza do mozgu, vraj neprenikne cez hematoencefalickú bariéru! Tak by ma zaujímalo, ako potom ovplyvňuje hypofýzu k tvorbe prolaktínu, fakt. A tiež by ma zaujímalo, či sa Dr. Newman, domperidonový guru, unúval niekedy urobiť svojim pacientkam pred nasadením lieku aspoň EKG a pečeňové testy, Ťažko, aj to sotva. Nezodpovednosť a neodbornosť, či korupcia farmafiriem, to je jedno, každopádne zdravie žien je zasa na chvoste záujmu.

A toto sa deje žiaľ, masovo aj na Slovensku. Keď domperidon  predpíše lekár, azda si je odborne vedomý rizík a nežiaducich účinkov domperidonu a nesie zodpovednosť. Lenže laktačná poradkyňa žiadnu zodpovednosť nenesie. Pochybujem, že má zo zákona štatút zdravotníckeho pracovníka ale tiež pochybujem, že by chcela niektorá zámerne poškodiť mamičke. Tiež konajú bona fide, v dobrom úmysle, súc zjavne zavedené. Ale kým? Som veľmi znepokojený, akom obrovskom rozsahu je domperidon odporúčaný dojčiacim, resp. po dojčení túžiacim matkám! Dokonca aj lekármi, ale hlavne laktačnými poradkyňami. Žiaľ, v Čechách sa ešte vlani predával pod názvom Motilium ako OTC( over the counter) čiže navoľno!

Aby som to zhrnul- žiadna štúdia nedokázala, že domperidon je ako liek na zvýšenie laktácie naozaj účinný a bezpečný. Je možno iluzórne sa domnievať, že už na maximum zvýšený prolaktín samotným tehotenstvom a pôrodom bude ešte lepšie účinkovať po podaní domperidonu a zlepší laktáciu. Skôr sa uiplatní placebo efekt. Lieky s obsahom domperidonu nie sú na Slovensku pre zlepšenie laktácie schválené a ich použitie v tejto indikácii je off label. Pri eventuálnych forenzných dôsledkoch je to priťažujúce. Domperidon má svoje limity dané nežiaducimi účinkami, riziko nesie u pacientov s tzv. fenoménom predĺženého QTc na EKG, hlavne v súvislosti s ďalšími liekmi.  Laktačné poradkyne, ktoré sa už na to dali, by sa mali venovať tomu, čo majú v názve- poradenstvu. Okrem iných opatrení, ak si chce niekto vylepšiť laktáciu, môže skúsiť silne aromatické bylinové prostriedky z čeľade Mrkvovité, kde vysoký obsah vonných silíc zlepšuje tvorbu mlieka na inej báze, než prolaktín. Patrí sem napr. fenikel, kôpor, bedrovník aníz, rasca.

Na záver- Slovenská neonatologická spoločnosť( neonatológia- náuka o novorodencovi) NEODPORÚČA domperidon ako osvedčený a bezpečný liek na  podporu dojčenia! Amen.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Niekedy z toho ide mráz po chrbte, ako keby sme sledovali naživo úpadok Západu

Aj keby sa naučil správať normálne, Donald Trump už je v klietke vášní, ktoré sám vyvolal.

KOMENTÁRE

Toto sú hriechy? Vlastniť spodnú bielizeň, topánky na opätkoch?

Ak nenájdeme spoločnú reč, dopadne to zle.

TECH

Z atmosféry pomaly uniká kyslík, vedci nevedia kam

Milióny rokov staré bublinky z ľadu odhalili klesajúci trend.


Už ste čítali?