Je obezita infekčná?(a ďalšie poľahčujúce okolnosti)

Autor: Jozef Marec | 23.8.2016 o 10:37 | Karma článku: 11.64 | Prečítané  9445-krát

Na prvý pohľad asi pomerne stupídna otázka. Na druhý pohľad možno už menej. A na tretí... dozviete sa v blogu. Každopádne sa na obezite podieľajú  aj menej tradičné faktory ako pažravosť a lenivosť, ako tvrdia naši neprajníci.

Obezita je vraj choroba. Ale nie, nie vraj. Je to choroba, nebudem si prihrievať svoju mastnú polievku. Má viacero príčin, ale jednu základnú – keď náš energetický príjem dlhodobo prekračuje energetické požiadavky organizmu. Nadbytok prijatej energie sa transformuje do strategických zásob a navyše, prepožičia nášmu telu ladné tvary. Lenže, to je asi jediné pozitívum tej „olovenej“ vesty, ktorú vláčime na sebe. Ja osobne považujem za závažnú obezitu ak je BMI viac ako 35. To je ale môj pohľad, lebo už 30 a viac je podľa odborníkov  problém. Rozhodne sa nechcem zastávať obéznych spoluobčanov( hoci morálna povinnosť by tu bola), ale takto- je pravdou a to sa furt nejako forsíruje do popredia, že z obezity nám rezultuje množstvo ďalších komplikácií. Kardiovaskulárne príhody, srdcové zlyhania, cukrovka, degeneratívno zápalové ochorenia kĺbov, atď. No poznám X ľudí s vysokým tlakom, po porážkach, čo behajú na umelých bedrových kĺboch, prípadne čo umreli na infarkt, ktorých ani s fantáziou za tučných označiť nemožno. Ba dokonca existuje typ ľudí, hlavne také sedavé intelektuálne typy, ktorých by sme mohli označiť za „vnútorne obéznych“. Lebo ak berieme obezitu  z pohľadu pomerného zloženia telesných tkanív, prekračuje tu tukové tkanivo v určitom percente tzv. chudú( česky libovú) telesnú hmotu. Na to však človek nemusí byť tučný. Aj u pomerne štíhlych jedincov sa stáva, že inaktivitou sa mení ich svalstvo na menejcenný tuk a pomer svalovina : tuk sa zhoršuje. Tukové tkanivo je síce metabolicky a endokrinne veľmi činné, avšak funkciu svalstva nikdy nenahradí. A práve svalová chudá hmota je tá zbraň, ktorou môžeme bojovať proti civilizačným chorobám. Jeho činnosťou sa nám prekysličí organizmus, naštartuje sa metabolizmus, spáli sa energia, nehovoriac o funkčných a psychologických benefitoch z dobrej kondície. Myslím, že aj kardiológ, čo si toto prečíta ma nebude haniť keď napíšem, že zdravší sú ľudia s nejakým kilom navyše, ale s dobrou kondíciou, ako nositelia čísla napr.38, ale s ochabnutým slabučkým svalstvom, čo sa zadýchajú už na prvom poschodí. Tým nechcem obezitu nijako obhajovať, iba poukázať , že nie všetko je zlato, čo je štíhle. Pravdou je, že z veľkej časti si za vlastné kilá môžeme sami. Úlohu tu hrajú však aj faktory  historicko- sociálne, dedičné, ale aj... mikrobiologické. Sú stavy, kedy áno. Kedy možno obezitu označiť za výsledok pažravosti sa lenivosti v plnom rozsahu obvinenia. No sú aj poľahčujúce okolnosti.

Už dávno som si kládol  otázku, prečo sa napr. potomkovia kysuckých horalov, ktorí sa nikdy do sýta nenajedli, boli útli, ale šľachovití a mocní, dostávajú do štádií priam monštruóznej obezity, kedy 150 kg a viac nebýva až taká zriedkavá hmotnosť. Odpoveď bude, zdá sa v genetike. Naši predkovia totiž vystačili na dvoch žufankách ražnej kaše tvrdo pracovať aj celý deň. Ich látková výmena bola fantasticky výkonná a hlavne úsporná. Vtedy to bola výhoda, lebo zdrojov energie bolo málo a za stáročia sa im tento pozitívny fenomén stihol uložiť aj do genetického materiálu. A ten sa asi za 50 rokov prepísať nestihne. Poznal som množstvo ľudí 85 rokov a aj oveľa starších, ktorí si zachovali štíhlu postavu a nápadnú skromnosť v jedle aj v čase, keď ho už bolo dosť. My sme po nich zdedili gény pre úsporný režim. No svoj motor niektorí z nás prechľastávame( dá sa to povedať aj spisovne?) a problém je na svete. Jeme oveľa viac, ako potrebuje náš metabolizmus( navyše nekvalitnú stravu) a náš organizmus podľa starého dobrého zvyku šetrne ukladá prebytky na horšie časy. Lenže žiaľ, napriek vyššie uvedenému, už samotná obezita sú horšie časy. Často si to ani neuvedomujeme, lebo jeme toľko aby sme sa nasýtili.  Kalorická potreba je vyrátaná pre priemerného muža – úradníckeho typu na nejakých 2200- 2300 kcal. Ukazuje sa však, že je to veľa. Že by stačili dve tretiny , ba i polovica z toho. Nuž a svoje tu zohráva ešte biologické zloženie stravy( tuky, cukry, proteíny, makro a mikro nutrienty), glykemický index a podobne. Nejeden raz som počul vetu – moji starí hladovali a ja ako decko som žil skromne. Tak si aspoň teraz dožičím! Ani čo by to bola otázka prestíže. Však v nedeľu „rizek“ so šalátom a riadna mastná hovädzia polievka nemôžu na stole chýbať! Zmenili sa dokonca aj esteticko- erotické požiadavky- chlap má vraj byť chlap a nie zdochliak- menší pupok by nemal chýbať! Vraj ako dôkaz prosperity, tá však vydrží tak do štyridsiatky, potom už treba vysedávať u kardiológa. Nuž a ženy s oblejšími tvarmi boli nielen na Kysuciach, ale odjakživa podvedome mužmi považované za istotu  plodnosti a schopnosti zabezpečiť rodinu( hoci s tou plodnosťou to až tak platiť nemusí). Pochybujem však, že niekto konzumuje viacej potravy preto, aby bol obézny. To isto nie. Odklonili sme sa však od tradícií v stravovaní, stolovaní, stratili sme staré dobré zvyky. Len tie šetrné gény nám ostali.

To tak na okraj, pre útechu tým, čo si občas vzdychnú- panebože, veď sa len zhlboka nadýchnem a už priberám! Inak myslím si, že podobný príklad by sme našli napr. u afroameričanov. Zo svojej domoviny, z afrických saván a pralesov si pred storočiami priniesli podobne úsporné gény ako slovenskí horali. No relatívny dostatok a v súčasnosti aj nadbytok  nekvalitnej stravy spôsobuje, že afroameričania sú vo vysokom percente tuční a hodne vysokí. Pritom v Afrike je mne známy len jeden kmeň nadmerne(na Afriku) vysokých černochov- Masajovia. To sú tí v tých červených plášťoch.  V športoch, kde je výška výhodou, reprezentovali USA takmer samí afroameričania. Asi to nebude náhoda.  Trochu podobná situácia nastáva u ľudí, ktorí pravidelne športovali a prestali, alebo obmedzili pravidelný pohyb. Alebo aj inak- hýbu sa rovnako, no ich organizmus vďaka tomu získal schopnosť vykonať rovnakú prácu s oveľa menšími požiadavkami na kyslík a energiu. Hovorí sa tomu kondícia. Ak predtým tvoje netrénované svaly spálili za hodinu chôdze napr. 400 kcal, teraz spália len 300 a sto kcal máš okolo pupka. Pokiaľ s pravidelným športovaním človek nezačne menej jesť, začne zasa priberať. Príjem a výdaj energie treba preto ustáliť na novej úrovni.

No aby som sa vrátil k nadpisu. Určite už niektorým z vás došlo, že to bude o probiotikách. Samozrejme že áno. Za posledných 15-20 rokov sa o tomto fenoméne objavilo na svete nespočetne rôznych údajov rôznej úrovne. Netreba ich čítať všetky, stačí niekoľko kvalitných, aby človek pochopil, že mikrobiologické osadenstvo nášho zažívacieho traktu má na naše zdravie obrovský dopad a nie je možné sa venovať v jednom blogu všetkým aspektom. Poviete si, no dobre, máme v čreve nejaké dobré a zlé bacily. Lenže ak si uvedomíme, že hmotnosť všetkých tých mikroskopických foriem života je v čreve dospelého človeka cca 1 kg a že ich počet vyjadrený počtom bunkových jednotiek( sú to jednobunkové organizmy) je desať násobne vyšší ako počet buniek nášho tela, tak to vám už zatrnie. Hromadne sa masa všetkých mikroorganizmov v našom zažívaní volá mikrobióm a hovorí sa o ňom dokonca ako o samostatnom orgáne. Iste chápete, že jeho úloha v organizme bude nezanedbateľná a asi by sme ťažko hľadali oblasť, ktorú náš mikrobióm neovplyvňuje. On sa síce vyvíja a žije v črevách, ale jeho pôsobenie má obrovský dosah. Mikróby totiž vytvárajú množstvo biologicky aktívnych a pre telo nevyhnutných látok. Napríklad taký vitamín B12. Ten sa vyskytuje údajne  len v živočíšnej potrave a je pre nás absolútne nevyhnutný. Keby ho nevytvárali baktérie v čreve, neviem si predstaviť, ako by ho striktní vegetariáni a vegani získavali. Mikrobióm produkuje okrem vitamínov, serotonínu a ďalších biologicky aktívnych látok aj množstvo imunitných faktorov humorálnej, čiže látkovej povahy. Pravdupovediac, je spolu s lymfatickým tkanivom pod sliznicou čreva( Peyerské plaky) ústredným orgánom našej imunity a z tohto pohľadu sa mu vo výskume venuje asi najviac pozornosti.  Je doslova kľúčikom k nášmu zdraviu a to nielen telesnému a napriek intenzívnemu výskumu a neprehľadnej produkcií údajov  si myslím, že o ňom ani zďaleka nevieme všetko. V každom prípade má okrem imunologickej funkcie aj svoje lokálne povinnosti- mechanicky bráni uchyteniu patogénnych baktérií a vírusov, čím bráni infekčným zápalom čreva, bráni rozvoju chronických zápalových črevných ochorení a takisto rozvoju kolorektálneho karcinómu.  Nespochybniteľná je tiež jeho úloha metabolická a to je tá naša parketa. Lebo práve metabolická činnosť mikrobiómu má dosah na metabolizmus organizmu ako taký. Má to však jeden a to dosť zásadný háčik. Mikrobióm musí byť presne vyladený a poskladaný. Inak to zďaleka nie je ono.

A to je asi jeden z najväčších problémov nášho probiotického priateľstva. Hneď prvý fakt- vedci doposiaľ presne nestanovili( aspoň podľa mne dostupných údajov) aké má byť aspoň približné optimálne zloženie mikrobiómu. Počet bakteriálnych druhov v ňom  sa ráta na desiatky a ani zďaleka neboli všetky preskúmané. U mnohých ich funkciu ešte nepoznáme a aj u tých kde ju poznáme nebol stanovený úplne presne ich správny  pomer  v orchestri. Koľko treba sláčikov a koľko dychových nástrojov do symfónie zdravia. V skratke možno vymenovať zatiaľ známe a slušne preskúmané druhy. Sú to v prvom rade baktérie mliečneho kvasenia, rody Lactobacillus a Bifidobacterium, niektoré kmene E.coli a kvasinka Saccharomyces boulardi. Klinicky a komerčne sa presadzujú hlavne rody mliečneho kvasenia. Avšak aj ich jednotlivé druhy majú ešte funkcie rozdelené, to ale momentálne nie je podstatné. Oveľa podstatnejšie je, že do zloženia mikrobiómu zasahuje množstvo faktorov a prevažne ich má na svedomí človek.

Tak v prvom rade strava samotná. Probiotické baktérie potrebujú jesť. Optimálna je pre ne nerozpustná vláknina z rastlinnej stravy a tzv. prebiotiká- pomerne rôznorodá skupina látok, ktoré zaisťujú baktériam nielen optimálnu potravu, ale aj prostredie v čreve a rastové faktory. Patria sem hlavne tzv. oligosacharidy na báze fruktózy. Fruktóza ako tzv. ovocný cukor je súčasťou repného cukru, zavesená na glukózu. Tak ako sa molekuly glukózy spájajú navzájom do molekúl z viacerých jednotiek cukru, tak sa spájajú aj molekuly fruktózy na tzv. oligofruktózu- 2 a viac molekúl fruktózy spolu. To je najznámejšie prebiotikum. Jedno aj druhé- probiotiká aj prebiotiká sú na trhu dostupné, spojenie prebiotík a probiotík do jedného výrobku sa volá synbiotikum. Ak konzumujeme stravu s nedostatkom vlákniny, hlavne mäsitú, prípadne tukovo- bielkovinovú, v čreve sa na úkor tých dobrých premnožia baktérie hnilobné, aby pomohli dolikvidovať zvyšky, ktoré črevo nevládalo a vzniká tzv. hnilobná dyspepsia. Ak konzumujeme stravu s nedostatkom baktérii mliečneho kvasenia, viazne úprava nestráviteľnej vlákniny, vzniká zápcha, pocit brušného dyskomfortu. Tieto baktérie sú všade tam, kde dochádza k premene cukrov na kyselinu mliečnu. To sú všetky fermentované potraviny, ktoré prešli kvasným procesom- kvasená kapusta, zelenina- hlavne obľúbené kvašáky, taktiež ostatná nakladaná zelenina, nakladané ryby a no hlavne kyslomliečne výrobky. To by však ale museli byť produkované doma, bez prísad a priemyselných postupov. A to je problém.

Pokiaľ nemáte doma naloženú v sude kapustu, musíte si ju kúpiť balenú v obchode. A tá je buď sterilizovaná, alebo s pridaným konzervantom. A máte po probiotikách. Kyslomliečne výrobky v dnešnom priemyselnom podaní sú pre mňa silno nedôveryhodné, hoci majú označenie, že obsahujú probiotické kmene. Podľa zasvätených sa vraj napr. probiotický jogurt  vyrába tak, že do pasterizovanej, čiže sterilnej mliečnej hmoty sa pridávajú presné množstvá probiotických kultúr. To značí, že nevznikli v mlieku prirodzeným procesom kvasenia. A potom- sotva čakať, že na konci záruky trvajúcej neraz ešte aj 30 dní tam ešte nejaké probiotické kultúry sú. Pritom kyslomliečne výrobky a bryndza( čo je vlastne  fermentovaný syr) boli najkvalitnejšie probiotiká vôbec- cmar, bryndza a zakysané mlieko obsahovali až okolo 20 druhov probiotických kultúr. Takže kupovaná probiotická strava je v ofsajde a nie je plnohodnotná tej, čo je vyrobená tradičnými technológiami. Ostáva len kúpiť si nejaký preparát v lekárni, kde je pekne drahý. Taký kvalitnejší, lebo keď už si kupujete probiotikum, tak nech sú v ňom zastúpené aspoň dva najpodstatnejšie rody- Laktobacillus, aj Bifidobacterium.

Vonkajšie vplyvy okrem stravy sú žiaľ, tiež relevantné. Stačí jedna liečba širokospektrými antibiotikami a máte váš probiotický mikrobióm  „ na maderu“ rozbitý. Ďalej, pozrite si, koľko zjete denne potravín s obsahom rôznych konzervantov. Konzervanty slúžia jedinému- zabrániť bakteriálnej a plesňovej( kvasinkovej) kontaminácii výrobku a predĺžiť jeho trvanlivosť. Biznis. Ale to čo urobí konzervant v potravine, to urobí vo vašom čreve v mikrobióme. Rovnako ako antibiotiká, časť z neho vyhubí. Alebo si zoberte cmúľacie pastilky, či  cukríky proti bolesti v krku- presne to isté. Vydezinfikujú ústnu dutinu a keďže sliny s nimi prehĺtate, nabúrajú vám mikrobióm. S ohľadom na tieto okolnosti sa dá konštatovať, že náš mikrobióm je denne atakovaný nepriaznivými vplyvmi , ktoré ho poškodzujú a naše zdravie tiež. Väčšina z nás ho má v dezolátnom stave. Koľko % populácie trpí napr. zápchou, zlým trávením, žlčníkom, nafukovaním, skrátka viac, či menej závažným brušným dyskomfortom? Mám kamaráta a ten má kamaráta, čo má kamaráta, ktorý je horským nosičom. Raz vyslovil veľmi zaujímavý postreh. Stovky krát, roky a roky prechádza s nákladom trasu, po ktorej chodia aj turisti. A samozrejme, turistovi sa občas chce a všímavý nosič si všímal, čo po nich ostáva. A vraj kedysi, keď sme jedli normálnu stravu sa exkrement rozložil samovoľne za pár dní, jasné že s prispením prírody. A dnes? Aj mesiac je nezmenený! Čo to vraj tí ľudia jedia, preboha, keď s...ú  umelú hmotu? Ako môžu byť zdraví? Ospravedlňujem sa, ale postreh jednoduchého, no múdreho človeka je veľmi výstižný.

A ako je to teda s tou obezitou? Na náš metabolizmus mikrobióm vplýva veľmi intenzívne. Ovplyvňuje aj to, čo a koľko sa nám napr. vstrebe z červa živín. A tak napr. niektoré kmene Lactobacillus( rhamnosus?) sú schopné aj z nestráviteľnej vlákniny stvoriť glukózu, ktorá sa vstrebe a vy  máte navyše príjem energie, ktorá nemala byť! Mala odísť s vlákninou stolicou. A zrejme to nebudú zanedbateľné množstvá, keď to výskumníkom stojí za námahu. Ďalej – zložitými metabolickými cestami produkujú niektoré bakteriálne kmene látky zvyšujúce chuť do jedla, ale aj naopak- látky ktoré regulujú zložito vyrovnanú hladinu krvného cukru. Jedny aj druhé baktérie môžu citeľne ovplyvniť našu hmotnosť. Sú baktérie, ktoré produkujú špeciálnu mastnú kyselinu CLA(conjugated linoleic acid), ktorá zrýchľuje metabolizmus tukov. Bežne sa nachádza napr. v masle, hovädzine, mlieku. Ale ak máte v čreve trvalý zdroj, máte vyhraté. A tak ďalej. Mnohé procesy sú opísané na molekulárnej úrovni veľmi podrobne a rozumejú im hlavne zasvätení. Isté je, že bakteriálne osídlenie nášho čreva môže výrazne vplývať na našu hmotnosť spôsobom, s ktorým nerátame a prírastok hmotnosti je prekvapením. Nepríjemným.

Obezita samozrejme nie je infekčným ochorením. Netreba k našincovi pristupovať v gumových rukaviciach a s rúškou na tvári. Ale mikrobiologické obsadenie nášho čreva nejakým spôsobom prenosné je. Ak napríklad zmeníte prostredie- prídete do kolektívu, či rodiny so zvýšeným výskytom obezity, môžete rátať s tým, že minimálne nejakým percentom sa na nej podieľa nepriaznivé zloženie mikrobiómov. A pokiaľ prijmete životný štýl danej komunity( strava, hygiena) váš vlastný mikrobiálny ochranca sa  časom prispôsobí ostatným. Prijmete mikroorganizmy podieľajúce sa na nepriaznivých metabolických ukazovateľoch a pokojne môžete začať priberať. Výmena črevných baktérii medzi členmi komunity prebieha bežne a pomerne intenzívne. No a naše zdravie sa rodí aj v našom čreve. Zmenou prostredia môžete stratiť, ale aj získať

Zmena v našej mikrobiálnej výbave má veľmi negatívne dôsledky na náš zdravotný stav. Zriekli sme sa tradičných stravovacích návykov a technológií, zriekli sme sa pohybu, prírody a výsledok je jasný. Obezita je jedným z typických následkov. Aj keď, ako som sa snažil v skratke naznačiť, nie vždy je na 100% výsledkom nemiernosti a lenivosti. No nech už je príčina akákoľvek, základom riešenia je striedmosť v jedle a pohyb, pohyb a striedmosť v jedle.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Nový premiér? Ako sa Danko Slotovi aj Ficovi vymkol z rúk

V popularite predbehol aj trojnásobného premiéra Roberta Fica a SNS, ktorej šéfuje, ako jediná z koaličných strán preferenčne rastie.

ŠPORT

Tatar posunul Tím Európy do finále Svetového pohára

O góly európskeho výberu sa postarali výlučne Slováci.

KOMENTÁRE

Dankov vzostup nemá iba jednu príčinu. Je ich viac

Predsedovia Smeru a Mosta prekročili zenity svojich možností.


Už ste čítali?