Mýty o horúčke a febrilné kŕče

Autor: Jozef Marec | 11.8.2016 o 12:01 | (upravené 11.8.2016 o 12:56) Karma článku: 11,14 | Prečítané:  10075x

U nás v mestečku bývali v maringotke Cigáni a mali strašne veľa detí. Raz to najmenšie dostalo vysokú horúčku a že si nevedeli rady, šupli ho do "fijoka" pod maringotkou. Dieťa tam zamrzlo (bolo -20) a tatko Vinco šiel do basy...

Však logicky mu to pasovalo. Rozpálené decko treba schladiť. Ale takto isto nie. Aplikácia chladu vyvolá reakciu presne opačnú - snahu zadržať teplo v organizme - kožné vlásočnice spľasnú a koža prestane do okolia odovzdávať teplo. Navyše môže primäť telo vyrábať ešte viac tepla.

Ochladzovanie tela

Bohužiaľ, ešte stále pretrváva medzi ľuďmi tento mýtus o fyzikálnej liečbe horúčky. A žiaľ, zaregistroval som "dobrú" radu aplikovať pri horúčke studené zábaly aj v dvoch článkoch na laických weboch. Napriek tomu to nie je nezmysel, chladom je možno s horúčkou bojovať, ale radšej v nemocničných podmienkach.

Bežne nechávame tiecť pacientom infúzie cez hadičku obloženú kockami ľadu. Skúšali sme kedysi u väčších detí aplikovať vrecká s ľadom, obalené hrubo uterákom na oblasti veľkých ciev v pazuchách a slabinách, kde však neochladzujú kožu ale priamo krv vo veľkých cievach ktoré pod vplyvom chladu nekolabujú. Fungovalo to, ale dnes to už nerobíme. 

Literárne údaje boli aj o aplikácii ľadovej vody sondou do žalúdka a jaj spätnom odsatí, čiže o výplachu. Ten by mal ochladiť telesné jadro. Pravdupovediac, je to dosť riskantná metóda, prudké ochladenie žalúdka môže podráždiť tzv. blúdivý nerv (vagus) a ten spôsobí zástavu srdca. Myslím, že sponging v domácich podmienkach celkom postačí. Ak je dieťa spotené, postačí jemný vánok (nie prievan!) pomocou ventilátora.

Všetko o meraní teploty

Možno sme však mali začať takto - ako, čím, kde a kedy merať teplotu. Telesná teplota sa obvykle meria teplomerom na to určeným. Bežne sa meria teplota tela v pazuche. Pre rutinné meranie to postačí, ale nie je to presné a  ešte menej presné sú laserové teplomery tvaru pištole, ktorými sa meria "na diaľku" na čele.

Inak povedané - meranie teploty na koži je orientačné a nameraná hodnota je vždy nižšia ako je reálna teplota. Na čele a v pazuche je zhodou okolností množstvo potných žliaz. Vylúčený pot kožu ochladzuje, navyše teplotu kože ovplyvňuje aj teplota prostredia. 

Meranie teploty klasicky v pazuche je nevhodné u detí aj preto, lebo musí trvať najmenej 5 minút a v takom dyskomforte udržať teplomer v správnej polohe je skoro nemožné. Rovnako nie je vhodné merať teplotu v ústach. môže byť ovplyvnená nedávno požitou potravou alebo nápojom, dýchanie ústami ochladzuje sliznice. Stalo sa síce zriedka ale predsa, že dieťa konček teplomera odhryzlo...

U malých detí povedzme do troch - štyroch rokov (samozrejme, že aj dlhšie možno) sa zvykne merať teplota v konečníku tzv. rýchlobežkou. Oproti meraniu v pazuche trvá oveľa kratšie - meracie médium sa ustáli zhruba po 90 sekundách. Ale tu sa stretávame s ďalším mýtom. Pýtam sa mamičky - tak koľko malo dieťa doma teplotu? Ona povie napr. 38,7 po odpočítaní. Po akom odpočítaní?

Teplota nameraná v konečníku je vždy vyššia ako v pazuche, ale blíži sa oveľa viac skutočnej teplote telesného jadra, lebo vonkajšie prostredie na ňu vplýva minimálne. Mýtus o nejakom odpočítavaní vznikol pre porovnávanie azda ešte  v čase, keď sa rýchlobežky zavádzali do praxe.

Od teploty nameranej v konečníku rozhodne neslobodno nič odratúvať, naopak, k pazuchovej teplote by bolo treba prirátať tých mýtických 0,5 až 0,7 stupňa, aby sme sa priblížili ku skutočnej teplote pacienta. Čítal som zaujímavý názor, že reálna teplota telesného jadra je teplota krvi v momente jej vývrhu z ľavej komory srdca. To sa mi však nezdá, lebo krv privádzaná do srdca dutými žilami je chladnejšia a neverím, že sa stihne zohriať tak , aby sme ju brali ako teplotu jadra. Myslím, že presnú teplotu telesného jadra nám v praxi poznať celkom netreba, postačí úplne tá v konečníku. Bez odpočítania!

Čo robiť, keď má dieťa teplotu

V poslednej dobe niekoľko rokov často počúvame názor, že s teplotami treba počkať doma tri dni, znižovať teplotu štandardným spôsobom a ak neklesne, potom prísť k lekárovi. Názor vychádza zo skutočnosti, že mnohé teploty sú spôsobené virózami, ktoré za pár dní prejdú aj bez lekára, lebo všetko potrebné sa dá kúpiť v lekárni.

Proti tomu ťažko namietať a rozhodne nezastávam názor, že s každou "38" treba utekať k doktorovi, či ako je to teraz rozšírené - volať záchranku. To sa reálne bežne deje, že bez akéhokoľvek pokusu znížiť teplotu sa zavolá hneď "rýchla"  lebo - čo ak by dostalo dieťa febrilné kŕče? Napríklad. To ale nie je správne. Chybou je, ak v domácej lekárničke, kde je malé dieťa nie sú lieky od teploty, samozrejme pred zárukou. Potom je záchranke naozaj jediné "antipyretikum".

Na druhej strane treba názor o 3 dňoch čakania skorigovať, lebo len ťažko sa dá zovšeobecniť. Riskantné sú aj rôzne rady po telefóne, aj keď niekedy sa im nedá vyhnúť. Musíme si uvedomiť, že sú rôzne typy rodičov. Sú úzkostliví, vyľakaní, pre ktorých je aj vánok víchricou a naopak, sú flegmatici, ktorí ľahko nejaký príznak prehliadnu.

Počkať s návštevou lekára tri dni  sa neodporúča - ak je dieťa mladšie ako tri mesiace. Teplota v tomto veku nebýva tak častým ani intenzívnym príznakom ako u detí starších. Preto ak sa objaví, prekročí 38 stupňov a nereaguje alebo sa opakuje po podaní lieku a spoľahlivo sa vylúči prehriatie, treba ísť k lekárovi. Lebo zajtra môže tiecť z uška hnis, môže byť zapálená oblička, zápal pľúc a nemusí ani kašlať. Do tohto veku a čím mladšie dieťa, je teplota vážnym varovaním.

Treba brať tiež do úvahy úporný kašeľ, časté močenie, bolesti brucha, vracanie, dávenie, hnačky, čiže straty tekutín zhoršujúce dehydratáciu. Treba sledovať celkový stav dieťaťa. Ak je čulé, bez problémov prijíma tekutiny a potravu, nemá ľadové končatiny, je "pri sebe" ako sa vraví, nevadí mu svetlo, v poriadku. Môže striedať intervaly kedy v teplote polihuje, je unavené, ale po poklese pokračuje v bežnej aktivite. To je v poriadku.

Môže sa dokonca stať, že pri vyššej teplote ako 39 stupňov môže byť dezorientované (vraví z horúčky), ani to nie je dôvod na paniku.  Sú aj také typy detí, ktoré pri 39-tke behá ako nič a ani by vás nenapadlo, že má horúčku a naopak, tolerancia horúčky u detí je rôzne a rodičia to už väčšinou aj vedia. Takisto sú deti, čo im aj na banálnu infekciu treba volať pomaly hasičov a aj také, ktorým pri ťažkom zápale pľúc ledva vylezie na 38,5 stupňa.

Deti do 3 rokov

Najviac sú vysokými horúčkami ohrozené deti do troch rokov a čím mladšie ako som uviedol, tým viac. Ak je dieťa malátne, neutíšiteľne plače, odmieta jesť a piť, aj obľúbené jedlá, vadí mu svetlo, zaujíma neobvyklú polohu (napr. na boku, na brušku), má triašku - zimnicu treba zbystriť.

Deti do cca 15 mesiacov majú na temene tzv. fontanellu - otvor v lebkovom kryte, ktorý postupne zmizne dorastajúcimi kosťami (fontanella sa uzavrie - ale véééľmi individuálne). Treba vyskúšať či nie je vpadnutá( dehydratácia je vážna) alebo naopak napätá a pulzujúca, ale dieťa musí byť pokojné.

Druhý variant by mohol svedčiť o možnom podráždení mozgových blán, resp. o narastajúcom tlaku v hlavičke. Lekára treba navštíviť neodkladne. No a samozrejme, treba brať do úvahy pridružené príznaky, vracanie, hnačky, dušnosť, kašeľ, akýkoľvek výtok z uška. Treba starostlivo zaznamenať všetky príznaky a povedať ich lekárov.

Návrh troch dní s horúčkou bez lekára treba brať s rezervou, je však výhodný počas chrípkových epidémií. Inak, netreba sa za každú cenu snažiť znížiť horúčku na normál. Za úspešný záber liekov považujem ak poklesne o jeden stupeň. Kritický pokles teploty tiež nemusí byť pre organizmus prospešný.

Posledný, maličký mýtus je prerezávanie sa zubov, čiže obtiažna dentícia. Niekedy sa naozaj vyskytujú pri tom aj teploty, ktoré nemajú iného vysvetlenia. No len zriedka dosiahnu hodnôt cez 39 stupňov. Skôr sú prítomné tzv. subfebrílie, teploty do 38- 38,5 st. ktoré ani nevyžadujú liečbu. Ak dáte dieťaťu liek, tak mu skôr pomôže od bolesti, ktorá "zuby" sprevádza. Ak teplota presahuje 39 stupňov, príliš by som to na zuby nezvaľoval.

Febrilné kŕče

Febrilné kŕče bývajú niekedy komplikáciou horúčky. Je to stav silno pripomínajúci tzv. veľký epileptický záchvat. Dieťa upadne do krátkeho bezvedomia a prítomné sú bizarné pohyby hlavy a končatín. Buď ich napína, alebo naopak, objavia sa rytmické pohyby končatín (klonické kŕče) hlavičky a niekedy aj očných gúľ. Záchvat môže sprevádzať odchod moču a stolice premodranie v tvári.

Typický výskyt FK je od pol roka do cca 6 rokov, viac u chlapcov s maximom okolo 18. mesiaca veku. Vyskytujú sa sezónne s maximom na jar a na jeseň. Všetky vyšetrenia zamerané na zistenie možnej epilepsie sú negatívne, hoci malé percento po 6.roku môže do epilepsie prejsť.

FK sú obávanou a rodičovskej verejnosti známou komplikáciou horúčky. V drvivej väčšine prípadov však prebehnú ako tzv. neškodné, hoci priebeh je veľmi dramatický a chápem že rodičia sú často vydesení "na prášky". Záchvat trvá menej ako desať minút, spontánne odoznie, dieťa môže byť po ňom chvíľu malátne.

Je zbytočný akýkoľvek pokus o vyťahovanie jazyka a násilné otváranie úst - len nepchajte deťom vtedy do nich ruky, lebo vás pohryzú a to by bolo to najmenej. Ale môžete im vylomiť zub, ktorý vdýchnu do pľúc napríklad. Treba zabrániť poraneniu, položiť dieťa na pevnú podložku a nabok, aby nevdýchlo potravu.

Nedržte dieťa na rukách, netraste s nim, nechajte záchvat odoznieť. Žiadne iné opatrenia doma sa urobiť nedajú. Ak dieťa na chvíľu prestane dýchať a premodrá, je neúčinné do neho fúkať. Stav je spôsobený kŕčom dýchacieho svalstva a hrudník je nepoddajný. Po chvíli to odoznie.  Len málokedy sa v priebehu jedného ochorenia kŕče opakujú. Preto je zbytočné dávať dieťaťu po záchvate do konečníka diazepam, ako to robia s obľubou aj záchranári.

Často sa rodičia pýtajú, či sa im dá nejako zabrániť. Je to otázka legitímna, ale odpoveď na ňu je zložitá. FK totiž prichádzajú najčastejšie, ak teplota prudko stúpa, čiže na začiatku ochorenia a nejeden raz sú prvým príznakom, že dieťa má horúčku a je choré práve FK. Práve preto sa niekedy používal aj názov tzv. iniciačné, čiže počiatočné kŕče.

Sú deti, ktoré prekonajú jediný záchvat v živote a nikdy viac, ale aj dva razy do roka. Prevencia sa kedysi skúšala, ale je sporná. Ak už dieťa kŕče malo a lekár odporučil pri teplote podať aj diazepam, nie je to hriech. Môže to niekedy preventívne zabrať. Lenže - ako som uviedol - kŕče často predbiehajú všetky ostatné príznaky.

Druhá vec je, že po podaní diazepamu sa zmení celkový status dieťaťa - ostane spavé, malátne, prestane spolupracovať. S tým treba rátať a nepričítať to zhoršeniu stavu sa tiež nemusí vyplatiť. Ale - ako vravím ak to lekár odporučí a stihnete to, dajte ten diazepam. Keďže sa však z konečníka vstrebáva asi pol hodiny a nepravidelne, treba dať jednak najmenej 5 mg bez ohľadu na vek a jednak neskorší nástup účinku nemusí možným kŕčom  zabrániť.

Blíži sa sezóna febrilných kŕčov. Treba na to pamätať a myslieť na to, že samy o sebe dieťa nijako neohrozujú a ako prídu, tak odídu. drvivou väčšinou. Treba len zabrániť poraneniu a aspirácii obsahu žalúdka, že dieťaťu obrátime hlavičku nabok na podložke. Aby panický a zbrklý postup nezaťažil dieťa viac ako záchvat samotný. Spomeňte si na okrídlené, teraz veľmi vhodné úslovie, že menej je niekedy viac.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Nový premiér? Ako sa Danko Slotovi aj Ficovi vymkol z rúk

V popularite predbehol aj trojnásobného premiéra Roberta Fica a SNS, ktorej šéfuje, ako jediná z koaličných strán preferenčne rastie.

SVET

Lajčák ešte má šancu. Pozrite si favoritov na šéfa OSN

Najväčšie šance má portugalský expremiér António Guterres.


Už ste čítali?